Európska energetická kríza má jasného vinníka. Vznikla v dôsledku politických zásahov (názor Daniela Laccaleho)

Energetická kríza v Európskej únii nebola spôsobená zlyhaniami trhu ani nedostatkom alternatív. Vznikla z politických popudov a donucovania.

Obnoviteľné energie sú v rámci vyváženého energetického mixu pozitívnym prvkom. Samé o sebe však nestačia. Na to sú ich technológie príliš nestále a nedokážu zaručiť nepretržitú dodávku. Politici vnucujú nestabilný energetický mix, pričom zakazujú základné technológie, ktoré fungujú takmer nepretržite. To spôsobilo prudký nárast spotrebiteľských cien a ohrozilo zabezpečenie dodávok.

Tento týždeň vyslala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen dve posolstvá, ktoré sa dostali do mnohých titulkov. Po prvé, oznámila výrazný zásah do trhu s elektrinou a potom na Baltickom samite o energetickej bezpečnosti predniesla návrh na navýšenie podielu z obnoviteľných zdrojov energie na 45 % z celkového produkčného mixu do roku 2030. Má za to, že nie sme v energetickej kríze, ale v „kríze fosílnych palív“.

Avšak posolstvá pani von der Leyen majú v sebe dve chyby. Európsku energetickú krízu spôsobili rozsiahle intervencie. Okrem toho, výrazné navyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov neeliminuje riziko závislosti na Rusku alebo iných dodávateľoch komodít.

Európsky trh s elektrinou je pravdepodobne najviac regulovaný na svete. Ďalšie zásahy nevyriešia problémy spôsobené politickými zámermi, ktoré vo väčšine krajín vyvolali zdražovanie, nestabilitu energetického mixu ako aj prerušenie dodávok.

Ideológia v energetike

Vo väčšine európskych krajín 70 až 75 % sadzieb za elektrinu tvoria regulované náklady, dotácie a dane stanovené štátmi. Vo zvyšnej, takzvanej liberalizovanej produkcii, vystrelili náklady na povolenky CO2 kvôli tým istým vládam, ktoré obmedzujú ich vydávanie, a ktoré energetický mix vynucujú politickými rozhodnutiami.

Podľa BDEW 2021 v Nemecku tvorili „náklady dodávateľa“ iba 24 % zo všetkých nákladov na elektrinu pre domácnosti. Prevažná väčšina nákladov boli dane a náklady stanovené štátom: sieťové poplatky (24 %), prirážka za obnoviteľné energie (20 %), daň z obratu či DPH (16 %), daň z elektriny (6 %), koncesionársky poplatok (5 %), povinné ručenie za ťažbu v mori (0,03 %), prirážka pre kogeneračné elektrárne (0,08 %), odvod pre priemyselné zľavy z poplatkov za rozvodnú sieť (1,3 %). Avšak podľa posolstiev predsedníčky Európskej komisie „problém“ sa skrýva v trhu. Neuveriteľné.

Je prekvapujúce čítať, že európske trhy s energiou sú „slobodné,“ keď vlády nariaďujú technológie v rámci energetického mixu, monopolizujú a obmedzujú licencie, zakazujú investovanie do určitých technológií či iné rušia. A navyše presadzujú aj zvyšovanie cien za povolenky CO2, čím obmedzujú ich ponuku.

Pozor Aktualita: Ako môže nadmerný stres viesť k ateroskleróze a infarktu

Príklad z Nemecka

Napríklad v Nemecku boli v dôsledku štátneho zásahu zatvorené jadrové elektrárne, čo viedlo k veľkej závislosti na zemnom plyne a hnedom uhlí. Štátna intervencia mala zakázať vývoj domácich nekonvenčných ložísk zemného plynu v Európe. Štátny zásah spôsobil, že sa zatvárali priehrady, pričom hydroenergetika bola kľúčová pre zníženie nákladov na energie v domácnostiach. Štátne intervencie zvyšujú v nesprávnom čase subvencie a následne aj dane z efektívnych technológií.

Štátny zásah má zastaviť výstavbu plynovodu, ktorý by zdvojnásobil prepojenia s Francúzskom. Štátny zásah má zakázať ťažbu lítia a súčasne obhajuje obnoviteľné zdroje, ktoré sa bez tejto komodity nezaobídu. Štátne zásahy zaťažujú spotrebiteľov daňami a regulovanými nákladmi, ktoré nemajú nič spoločné so spotrebou energie. Štátne zásahy sú v podstate reťazovou reakciou chýb v energetickej politike, ktoré spôsobili, že v Európe sú elektrina a zemný plyn viac ako dvakrát drahšie než v USA, pred čím Durão Barroso varoval už v roku 2013.

Elektrická energia v Európe nie je drahá náhodou. Je za tým zámer. Exponenciálny nárast subvencií, regulované náklady a cena povoleniek na emisie CO2 sú politické rozhodnutia.

Eliminovanie východiskových energií (jadrovej, vodnej), ), ktoré sú produkované neprerušovane, a ich nahrádzanie obnoviteľnými si vyžaduje záložný zdroj zemného plynu a veľké investície do infraštruktúry, ktoré sú drahé. Bolo to tak v celej Európe a aj to tak ostane.

Bezpečnosť dodávok

Energetická transformácia musí byť konkurencieschopná a garantovať zabezpečenie dodávok. Ak nie, nemala by byť realizované. Viac zásahov štátu problémy nevyrieši.

Európske vlády by sa mali postarať o to, aby z účtov domácností odstránili všetky položky, ktoré nijako nesúvisia so spotrebou elektriny, vrátane nákladov spájajúcich sa s chybami z minulého plánovania. Zároveň by mali znížiť dane, ktoré sú privysoké a neúnosné. Tieto položky by mali byť zahrnuté v štátnom rozpočte a ďalšie nepodstatné výdavky by mali byť osekané, aby sa zabránilo navyšovaniu deficitov.

Trh nie je vždy dokonalý, ale štátna intervencia je vždy nedokonalá.

Vlády sú hrozné pri výbere víťaza, ale ešte horšie sú pri výbere porazených. Ich neustále zásahy vedú k zadlžovaniu a k vysokým nákladom, ktoré zaplatia všetci spotrebitelia.

Pozor Aktualita: Diskontný reťazec Action otvorí novú predajňu v Trenčíne

Čo sa teda deje, keď do energetiky zasiahne štát? Z ideologickej posadnutosti sa zatvárajú jadrové elektrárne a potom 40 % energetického mixu závisí od uhlia, lignitu a zemného plynu, tak ako napríklad v Nemecku. Alebo sa pokúsi regulovať tarify, čo privedie vlajkovú verejnú spoločnosť na pokraj bankrotu ako vo Francúzsku. Alebo ako v Španielsku, to spôsobí diplomatický konflikt s jeho najväčším dodávateľom zemného plynu, s Alžírskom, a tým zdvojnásobí nákupy plynu z Ruska od začiatku vojny v júli 2022.

Teraz sa Európska únia ponáhľa nainštalovať viac ako 30 nových plávajúcich zariadení na spätné splyňovanie. V čom je problém? Že prakticky všetky lode na skvapalnený zemný plyn sú na túto zimu už obsadené.

Tie isté vlády, ktoré odmietali posilniť dodávateľské reťazce zemného plynu, keď bol lacný, dnes unáhlene míňajú obrovské sumy na málo efektívne riešenia.

Inštalovanie zariadení na obnoviteľné zdroje neeliminuje závislosť od zemného plynu. Obnoviteľné zdroje sú vo svojej podstate prerušované, nestabilné a ťažko sa plánujú. Navyše si inštalovanie ďalších obnoviteľných zdrojov vyžaduje aj obrovské investície do ich prenosu a distribúcie, čo zvyšuje tarify.

Problémy s uskladnením

Viac investícií do obnoviteľných zdrojov je pozitívum, ale žiadny politik nemôže povedať, že ide o jediné riešenie. Problémy s uskladnením, astronomické náklady na batériovú infraštruktúru a sieť, ktoré sa odhadujú na viac ako dva bilióny eur, aby boli tieto riešenia vôbec realizovateľné, sú kľúčovými faktormi.

Ak by Európa dnes využívala stopercentný mix zo slnečnej a veternej energie, bol by príliš nestály a prerušovaný a v obdobiach nedostatku solárnej a veternej energie by sa zvýšila závislosť od zemného plynu, ktorý je nevyhnutný ako záloha, a zároveň aj dopyt po vodných a jadrových energiách, ktoré fungujú nepretržite. Okrem toho, obnoviteľné zdroje, ktoré sú pre vyvážený energetický mix pozitívom, neznižujú závislosť od iných štátov. Krajiny sa tak stávajú závislými od Číny a ďalších štátov kvôli lítiu, hliníku, medi atď.

Inštalovanie 45 % obnoviteľných zdrojov v mixe neeliminuje závislosť od zemného plynu. Iba ju mierne zníži v tej oblasti, v ktorej sa využívajú stabilnejšie obnoviteľné zdroje (ako súčasť výroby energie z vetra). V skutočnosti by závislosť v obdobiach s nízkou produkciou veternej a slnečnej energie bola mimoriadne vysoká, a ako sme už zažili, v týchto obdobiach súčasne dochádza k vyšším cenám plynu a uhlia v dôsledku vyššieho dopytu.

Pozor Aktualita: Predpoveď počasia na zajtra: Začiatok týždňa bude oblačný

Ak existuje jedna vec, ktorú nám táto kríza ukazuje, tak je to to, že Európa potrebuje viac trhu a menej štátnych zásahov. Európa sa dostala do tejto krízy kvôli spojeniu arogancie a ignorancie zákonodarcov, ktorí riadia energetický mix. Dôležitosť vyváženého mixu s jadrom, vodou, plynom a obnoviteľnými zdrojmi je zo dňa na deň zrejmejšia.

Intervencionizmus v energetickej politike katastrofálne zlyhal. Viac intervencií to nevyrieši.

Článok bol pôvodne zverejnený 17.10.2022 na webe Mises Institute. Preložil ho spolupracovník KI Svetozár Gavora.

Daniel Lacalle je finančný manažér a profesor ekonómie na IE Business School v Madride.

9. mája 2024 bude mať v Bratislave verejnú prednášku na tému „Trhové riešenia pre európsku energetickú politiku“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika a energie-portal.sk. Viac o prednáške, prednášajúcom a o možnostiach prihlásiť sa na prednášku je na webe KI.