Repete s návrhom na prepustenie: čo čaká Mikuláša Černáka

Dostal doživotie, prelomil mlčanie a po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí na slobodu. Nebude to však také rýchle ako u iných odsúdených. Verdikt sa zvyčajne dozvedajú v ten istý deň, ako súd k návrhu o podmienečné prepustenie zasadne. U bývalého bosa podsvetia Mikuláša Černáka to takmer určite potrvá celé mesiace.

Trnavský okresný súd chcel na svojom piešťanskom pracovisku prípad otvoriť už vo štvrtok 25. apríla, ale neboli na to splnené procesné podmienky. Návrh, ktorý nepodal Černák osobne, ale občianske združenie Reštart-nový život, totiž súd zabudol doručiť prokurátorovi.

Ako zistil týždenník Plus 7 dní, spomínané združenie vzniklo len v máji 2021 a jeho štatutárkou je Adina Ioana Popa. Podľa týždenníka jej mediátorská kancelária sídli na rovnakej adrese ako kancelária Černákovej piateľky.

Prokurátor Peter Repa minulý týždeň vysvetľoval, prečo sa verejné zasadnutie muselo odročiť. Občianske združenie najprv podalo návrh na podmienečné prepustenie, ktorý súd pôvodne vyhodnotil ako nekvalifikovaný. Neskôr síce návrh doplnili, ale prokurátorovi sa dostal do rúk až na začiatku verejného zasadnutia, takže nemal čas sa s ním oboznámiť.

Nový začiatok verejného zasadnutia teda naplánovali na dnešný deň.

Prvý na doživotie s kladným hodnotením

Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.

„Považujeme za potrebné upozorniť na to, že podmienečné prepustenie neznamená ukončenie výkonu trestu. Každému odsúdenému súd uloží skúšobnú dobu. Taktiež súd môže zároveň nariadiť pri podmienečnom prepustení ďalšie povinnosti, ktoré musí táto osoba plniť, napr. zdržať sa požívania alkoholu, vyhnúť sa kontaktu s určenými osobami, zúčastniť sa určených programov, navštevovať probačného úradníka a pod. V prípade porušenia niektorej z uložených povinností môže byť nariadený návrat do väzenia,“ uviedol nedávno Zbor väzenskej a justičnej stráže cez svoju hovorkyňu pre Aktuality.sk.

Pozitívne hodnotenie z ústavu na výkon trestu však dostalo už množstvo odsúdených na menšie tresty, ktorí doposiaľ o podmienečné prepustenie žiadali. Zvyčajne býva hlavným dokumentom, podľa ktorého súd rozhoduje, či „vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život“.

U Černáka to však bude iné. Právni zástupcovia občianskeho združenia, ale aj obhajcovia Mikuláš Černáka totiž navrhli niekoľko strán dôkazov, ktoré by sa mali na verejnom zasadnutí vykonať. „Navrhli oboznámiť vśetky znalecké posudky zo starších trestných vecí vedených na ostatných súdoch,“ opisoval prokurátor Repa.

To znamená, že sudca bude musieť do konania pribrať nových znalcov, aby vypracovali aktuálne znalecké posudky a odpovedali na otázky, ktoré im zadá. Aby tak mohli urobiť, budú sa musieť oboznámiť s celým Černákovým spisom – to je pomerne rozsiahly spisový materiál.

Na plánovanom verejnom zasadnutí by však mohli stihnúť vypočuť svedkov, ktorých navrhli autori návrhu o podmienečné prepustenie. Sú to zamestnanci leopoldovského väzenia, ktorí s Černákom prichádzajú do kontaktu. Okrem toho by sa mali ako dôkaz vykonať aj pasáže z Černakových výpovedí na iných súdoch, zrejme aj prehratie ich zvukových nahrávok.

Z doterajšej praxe je zrejmé, že najmä príprava znaleckých záverov potrvá celé mesiace. Prokurátor sa zatiaľ nechcel jednoznačne vyjadriť, ako vidí šance na Černákovo prepustenie na slobodu. „Časom možno áno, ale či ten čas nastal teraz, to je ťažké povedať,“ uviedol Peter Repa.

Pozor Aktualita:  Poľskí politickí lídri po atentáte povzbudzujú Roberta Fica

Posudok po prelomení mlčania

Pred pár rokmi posudzovali Mikuláša Černáka pre potreby polície traja renomovaní znalci z odborov psychiatrie a psychológie. Bolo to v čase po prelomení jeho mlčania, teda keď sa priznával k trestnej činnosti.

Vyjadrili sa aj k agresivite, ktorú označili za jeho významný osobnostný rys – extrémna agresia bola u neho bežná v čase páchania trestnej činnosti. Poznamenali však, že v priebehu resocializácie sa u neho pravdepodobne mení spôsob regulácie agresívnych impulzov a zvýšená vôľová disciplinovanosť k takýmto prejavom, čo generuje sociálne prípustné správanie.

Bývalého bosa podsvetia označili za terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľného človeka. Nezistili u neho hlboko fixované kriminogénne faktory a pripustili, že v jeho prípade možno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu. Možnosť, že by sa vrátil k páchaniu skutkov, za ktoré bol stíhaný, označili za málo pravdepodobnú. Dospeli teda k hodnoteniu, že jeho resocializačná prognóza je prevažne pozitívna.

Záverom na margo jeho resocializácie konštatovali, že ak by sa rozhodol viesť riadny život, tak by mal osobnostné a pravdepodobne aj sociálne predpoklady, aby bol tento proces po odpykaní trestu úspešný.

Zavážia aj skutky, za ktoré ho odsúdili

Keďže Černák dostal doživotný trest, sudca bude pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadať aj na okolnosti činu, za ktorý bol odsúdený – teda či aj vzhľadom na tieto okolnosti nehrozí, že prepustením dôjde k zopakovaniu rovnakého alebo podobného skutku. U Černáka pritom ide o vraždy, teda najzávažnejšie násilné zločiny.

Nami oslovení právni experti nechceli túto podmienku vlani komentovať priamo na prípade Černáka. Všeobecne ju však považujú za dôležitý nástroj v rukách sudcu.

Čo presne hovorí o možnosti podmienečného prepustenia Trestný zákon:

§ 67

(2) Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu.

V tejto veci bude Černák takpovediac prvolezcom. Príklady z praxe o rozhodovaní o podmienečnom prepustení, zodpovedajúce jeho prípadu, chýbajú. Napríklad v susednej Českej republike vydal tamojší ústavný súd jeden nález o tom, na čo by mal súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadať a čoho sa má vyvarovať (pre odborného čitateľa je to nález ÚS ČR zo 4. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 2503/16 ).

Sťažoval sa muž, ktorého odsúdili za sedem lúpežných prepadnutí, pri ktorých ohrozoval predavača strelnou zbraňou. V čase lúpeží mal byť závislý od hracích automatov. Okresný súd v Nymburku ho podmienečne prepustil s päťročnou skúšobnou dobou, Krajský súd v Prahe však po sťažnosti štátneho zastupiteľstva verdikt zmenil a ponechal ho vo výkone testu. Muž síce vo väzení získal tri disciplinárne odmeny, ale podľa sťažnostného súdu je to málo na to, aby ho považovali za polepšeného.

Ale najmä: súd sa stotožnil s námietkou prokurátora, že závažný charakter spáchanej trestnej činnosti prináša vysoké riziko recidívy. Sťažovateľ v tom videl porušenie zákazu dvojitého odsúdenia – budúce správanie sťažovateľa vyvodil z jeho minulého správania, ktoré však už bolo zohľadnené v odsudzujúcom rozsudku.

Český ústavný súd sťažnosti odsúdeného vyhovel a verdikt, ktorým mu bolo zamietnuté prepustenie na slobodu, zrušil.

„Pri zdôvodňovaní negatívneho záveru ohľadom prognózy vedenia riadneho života nepostačuje prevziať identické argumenty, ktorými súdy predtým zdôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody. Ak by k tomu totiž došlo, išlo by o neprípustné porušenie zákazu dvojitého pripísania,“ uvádza sa v náleze ÚS ČR.

Výstupný oddiel

Hoci Mikuláš Černák vlani ešte nežiadal o podmienečné prepustenie, z oddielu doživotných trestov ho už vtedy preradili do výstupného oddielu. Zapojil sa do programu Šanca na návrat, ktorý mu po rokoch samotky umožnil miernejší režim. Rozhodla o tom mnohočlenná komisia zložená z pedagógov, psychológov a iných pracovníkov ústavu na výkon väzby a trestu.

Pozor Aktualita:  Biden žiada Izrael, aby neútočil na mesto Rafah, v ktorom sa skrývajú civilisti

„Návrh bol iniciovaný pedagogickými pracovníkmi, ktorí pracujú s odsúdenými na doživotných oddieloch, a po diagnostikovaní mojej osobnosti psychológmi ústavu na výkon trestu odňatia slobody som bol odporučený a komisiou bolo moje preradenie schválené,“ opísal nám vlani Černák postup, ako k tomu došlo.

Už celé mesiace teda prichádza do kontaktu s ostatnými odsúdenými. Na cele nie je ubytovaný sám. „Nedá sa to ani prirovnať k tomu, kde som bol umiestnený celých 24 rokov, t. j. k oddielu doživotných trestov,“ poznamenal.

Mikuláš Černák počas svojho pobytu vo väzení dlhodobo pracuje – po preradení sa však jeho zaradenie do pracovného režimu zmenilo.

„Na oddiele doživotných trestov som pracoval pre firmu, ktorá sa zaoberá výrobou súčiastok pre automobilový priemysel. Po preradení na iný oddiel som bol po pol roku zaradený do práce, kde mám na starosti výdaj stravy pre odsúdených.“

Jeho pracovná doba na novom mieste je pomerne dlhá.

„Pracujem od 4:00 do 18:00 hod., čo je v takýchto zariadeniach najúčinnejší spôsob, ako nevnímať prítomný stereotyp, pomalé plynutie času a toto väzenské prostredie.“

Programom Šanca na návrat sa vo väzení snažia znížiť riziká sociálneho zlyhania či vylúčenia odsúdeného, ako aj zvýšiť jeho kompetencie pre prípadné uplatnenie sa na trhu práce. Cieľom je minimalizovať riziko opakovaného páchania trestnej činnosti. Väzni majú resocializačné a výchovno-vzdelávacie aktivity, ktoré ich pripravujú na plynulý prechod do spoločnosti.

Mikuláš Černák bol jediný reálny bos celého slovenského podsvetia. Svoju moc deklaroval v Banskej Bystrici na pamätnej trojdňovej oslave svojich 31. narodenín (a menín dokopy). Vzápätí, presne 19. decembra 1997, sa vydal do rúk polície a odvtedy s malou prestávkou sedí vo väznici.

Pôvodne mu Najvyšší súd 7. februára 2021 spečatil trest osem a pol roka väzenia za dvojnásobné vydieranie, pričom v tomto rozsudku ho ešte oslobodili z prvej žalovanej vraždy a únosu Poliaka Grzegorza Szymaneka (neskôr sa k tomu priznal).

Potom ho však postupne obvinili aj z celej série hrdelných zločinov, doživotie dostal za vraždy šiestich ľudí. Černák napokon v roku 2014 prelomil mlčanie a prehovoril o ďalších desivých skutkoch, ktoré nariadil alebo vykonal.

Mikuláš Černák dostal doživotie za tieto skutky (rozsudok KS v Prešove z 22. októbra 2010):

• vražda údajného policajného informátora Jozefa Filipa z 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke, k činu sa priznal;

• vražda muža z podsvetia Jozefa Štefana z decembra 1994, ktorého Černák zastrelil a gang ho nechal v aute uhorieť;

• vo februári 1997 sa spolupodieľal na fyzickej likvidácii Štefanovho kamaráta Pavla Lenharta, ktorý bol zastrelený dvoma ranami do hlavy;

• zúčastnil sa aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potascha, ktorých telá videli svedkovia vynášať 15. marca 1997 z Černákovej firmy zabalené v kobercoch;

• v popradskom hoteli Gerlach 25. marca 1997 viackrát nožom bodol bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému následne jeho ľudia (konkrétne Michal Csémy) odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade.

V jednom prípade došlo k zastaveniu stíhania (OS Prešov z 13. septembra 2011):

• objednávka vraždy krčmára z Telgártu Miroslava Vlčeka, ktorý zmizol v roku 2003 potom, ako svedčil proti Černákovmu bratovi, konanie pre nehospodárnosť zastavili.

Potvrdenie viny (rozsudok KS v Banskej Bystrici z 8. septembra 2016):

• vražda Imricha Oláha, ktorý mal záujem na likvidácii Černáka, aby sa pomstil za smrť svojho kamaráta, bosa východoslovenského podsvetia Róberta Holuba.

Prvá dohoda o vine a treste (potvrdená verdiktom OS Bratislava I z 27. júna 2016):

Pozor Aktualita:  V stredu môže slabo zapršať, oblačnosť bude postupne ustupovať

• Černák sa priznal v prípade vraždy východoslovenského bosa Róberta Holuba a jeho ochrankára Štefana Fabiána z roku 1997.

Druhá dohoda o vine a treste (potvrdená verdiktom OS Banská Bystrica 11. augusta 2020):

• vražda Jaroslava Ivanoviča Orosa z 2.-3. novembra 1993 (stíhaný s M. Kaštanom, figurovali tam aj ďalší černákovci);

• vražda Igora Mihálika zo 16. apríla 1994 (stíhaný s M. Kaštanom, figuroval tam ďalší černákovec a muži z Prievidze);

• vražda Rudolfa Bielika z 18. novembra 1994 (stíhaný s M. Kaštanom, figurovali tam aj muži z Prievidze);

• pokus o likvidáciu Petra Steinhübela výbuchom NVS (všeobecné ohrozenie) z 18. decembra 1994 (stíhaný s M. Kaštanom, figurovali tam aj B. Škubla, ďalší černákovci, bolo viac zranených);

• vražda Branislava Škublu z 30. mája 1995 (figurovali tam aj ďalší ľudia);

• vražda Roberta Bielika z 18. júla 1995 (figuroval v nej ďalší černákovec a sýkorovci aj ich zakladajúci bos);

• príprava vraždy P. L., ktorého považoval za zodpovedného za smrť černákovca Láboša (pomoc od sýkorovcov);

• vražda M. Piliara (pôvodne išli po inej vytypovanej obeti) z 5. septembra 1995 (s pomocou od sýkorovcov);

• vražda Tibora Kohuláka z 30. apríla 1996 (stíhaný s M. Kaštanom, figurovali tam aj ďalší černákovci);

• vražda Pavla Grolmusa (v prípade smrti kulturistických bratov a ich spoločníka) z 22. mája 1996 (v kauze figurovalo viacero černákovcov);

• vražda Ladislava Šuhajdu z 22. júla 1996 (v prípade figuroval bos Tiger Novotný a černákovci);

• vražda Petra Novotného alias Tigra z 6. marca 1997 (figurovali tam viacerí černákovci a mellovci);

• likvidácia Júliusa Tótha z 20. mája 1997 výbuchom NVS (figurovali tam viacerí černákovci, stíhaný s R. Lališom, J. Roháčom a ďalším mužom);

• vražda Vladimíra Bachledu z 23. mája 1997 (figurovali tam aj iní černákovci, sýkorovci a P. Steinhübel);

• vražda Petra Muzsku z 9. až 11. júla 1997 (stíhaný s E. Adamčom);

• vražda Rudolfa Hoddosyho z 4. júla 1997 (figuroval tam sýkroovec, černákovec a muž s nimi spájaný).

Odložené stíhanie:

• likvidácia bratov Danišovcov prezývaných Tuti a Papas zo 6. júla 1995 výbuchom NVS (stíhaný Lališ a ďalší muž, Černák má prípad odložený).

Rozsudok bez trestu, keďže už má doživotie (KS v Banskej Bystrici 23. júna 2021):

• vražda Poliaka Grzegorza Szymaneka zo septembra 1997 (súdený aj Ján Kán).

Odmieta, že by si objednal vraždu:

• vražda Petra Suržina z 11. januára 1998.

Celý článek zde: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ můžete mít zde například formou zpětného odkazu více :Ceny reklamy
….