Bestseller Fico – Posadnutý mocou môžete čítať aj online. Každý víkend exkluzívne na Aktuality.sk. Kúpou knihy v tlačenej forme alebo ako audioknihy podporíte nezávislú žurnalistiku. Zdroje použité v tejto kapitole sú uvedené na konci textu.
ŠANCA NA ZMENU SA NEPODARILA
„Možnože teraz si myslíte, že plačeme a teraz sa všetci trasieme, že prídeme o vládne bavoráky a podobné veci, nie je to tak,“ reagoval na výsledky parlamentných volieb v roku 2010 Robert Fico. V porovnaní s hlasovaním pred štyrmi rokmi narástol Smer o šesť percentuálnych bodov: „Nech sa bude diať čokoľvek od tejto minúty, ja som absolútne spokojný a vyrovnaný človek, lebo si hovorím, že asi sme niečo urobili, keď máme takú obrovskú podporu slovenskej verejnosti.“
Fico priznal, že po vláde s SNS a HZDS toho má plné zuby: „Verte mi, aj my sme len z mäsa a kostí, všetkých nás bolia hlavy, všetci sme hrozne uťahaní, potrebujeme sa na to ešte vyspať a podľa toho sa rozhodneme.“
Podľa Zalu si v Smere veľmi nepripúšťali, že skončia v opozícii, ale volebná matematika hovorila jasnou rečou. Fico získal hlasy voličov SNS a HZDS, ale na úkor toho, že Slota sa ledva dostal do Národnej rady a Mečiar po 18 rokoch skončil pred jej bránami. Smer de facto pohltil ďalšiu stranu.
Vznikla koalícia pravicových strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Hanlivo označovaná aj ako zlepenec. Tento pojem vymyslel ešte koncom 90. rokov Mečiar, aby si kopol do predvolebnej Slovenskej demokratickej koalície, ktorá vznikla z piatich strán. „SDK nie je zlepenec, ale zlepšenec,“ kontroval mu vtedy Dzurinda.
Lenže až v roku 2010 dal Fico slovu zlepenec váhu. Zlepenec sem, zlepenec tam. Zlepenec zľudovel. Keď v decembri vyberala porota denníka Sme slovo roka, vyhralo, čuduj sa svete, slovo zlepenec.
Fico sa naozaj vedel rýchlo otriasť z neúspechu a nasadiť stratégiu, ktorá mala jasný cieľ – spochybniť novú vládu Ivety Radičovej a vytvoriť si čo najlepšiu pozíciu pred ďalšími voľbami. Z opozície mu takýto prístup vyšiel aj v rokoch 2002 až 2006.
Dobrou správou pre neho bolo, že do politiky a parlamentu sa vrátila klasická pravo-ľavá profilácia. Témou kampane sa totiž stal osud reforiem a princípy fungovania štátu a ekonomiky. Je pravdou, že Smer bol od vzniku oportunistickou populistickou stranou, ale ťažko mu uprieť ľavicovú alebo sociálnodemokratickú profiláciu. Politický rival – SDKÚ-DS – bol reprezentantom pravice. Hoci treba pripomenúť, že Smer-SD aj SDKÚ-DS sa politicky presúvali viac do stredu. Živenie konfliktu pravica verzus ľavica bolo pre Fica autentické.
Netušil pritom, ako mu pri rozklade vlády budú pomáhať niektoré kádre SDKÚ-DS alebo nové tváre v politike – Richard Sulík a Igor Matovič.
Slota tvrdil, že vláda vydrží len rok.
Fico útočil aj na Ivetu Radičovú, ktorá sa stala premiérkou novej koaličnej vlády. Snažil sa znižovať jej pozíciu a označoval ju len za akúsi bábku, s ktorou hrajú divadlo Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklošom. „Nemá žiadnu politickú silu, pretože nie je predsedníčka strany. A vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú SDKÚ, je odkázaná absolútne na Dzurindu a na Mikloša. A ak niekto sedí vo vláde ako predseda vlády a nemá za sebou vlastnú politickú stranu tak, že ju má naozaj pod kontrolou, tak sa na ňu tak potom pozerajú aj koaliční partneri. Aj Bugár, aj Figeľ, aj Sulík. Vnímajú ju len ako nejakého sprostredkovateľa medzi nimi a Dzurindom,“ útočil Fico, odhaľujúc svoj postoj k osobe premiéra, ktorý zároveň nie je predsedom strany. O pár rokov neskôr po vražde Jána a Martiny sa ako o bábke, ale tentoraz vo Ficových rukách, hovorilo o Petrovi Pellegrinim, ktorý prevzal premiérsku stoličku práve po predsedovi Smeru.
„Preto je úplne dnes evidentné, že keď povie premiérka niečo ministrovi, ktorý pochádza z inej strany, tak ten minister si to pôjde najprv vybaviť s Dzurindom, až potom sa bude baviť s ňou. A toto jednoducho u nás nebolo možné, a preto si dovolím skonštatovať, že premiérka je politicky absolútne slabá, úplne slabá. Naviac si treba uvedomiť, že veľmi šikovne ju nastrčili. Nastrčili ju, a keď sa jej náhodou nebude dariť, zatiaľ sa jej príliš nedarí, keď sa jej bude nedariť ešte viac, tak bez akýchkoľvek problémov ju vymenia, pretože nebude mať za sebou politickú stranu. Celkom som nemilo prekvapený, že pani Radičová túto hru, ktorá bola voči nej rozbehnutá, takýmto spôsobom prehliadla a nechala sa do takejto manipulácie dostať,“ hovoril Fico v roku 2010.
Bývalá predsedníčka vlády Radičová sa na Fica v opozícii pamätá veľmi dobre: „Fico je politik hnevu. Je plný zlosti, ktorá aj v menej koncentrovanej podobe má silu explózie rovnakého hnevu a nenávisti u jeho podporovateľov. Je jedným z politikov, ktorý je významne zodpovedný za polarizáciu spoločnosti, je politicky spoluzodpovedný za atmosféru nabitú negatívnymi emóciami. A tento svoj hnev graduje,“ charakterizovala dnes svojho opozičného kritika.
V povolebnom lete sa udiali dve zaujímavé udalosti, ktoré Fica spájajú s umením. Súd zamietol jeho žalobu na Martina Shootyho Šútovca za karikatúru o vyšetrení Ficovej krčnej chrbtice. Hodnotiaci úsudok autora karikatúry sa v kresbe podľa súdu zameriava na Fica ako vtedajšieho premiéra a nie ako na súkromnú osobu. Predseda vlády ako verejne známa osoba musel podľa sudkyne Silvie Walterovej znášať väčšiu mieru kritiky ako bežní občania. Ficova právna zástupkyňa Zuzana Kupcová – áno, tá Zuzana Kupcová, korú Fico objímal na letisku Schwechat – oznámila, že sa odvolajú, pretože karikaturista spôsobil bývalému premiérovi „bolesť na duši“.
A druhá, na ktorú si dnes spomenie už len málokto. Začiatkom augusta 2010, dva mesiace po voľbách, inštaloval sochár Dalibor Bača bustu Roberta Fica pred budovu dnes už zbúraného Istropolisu, teda Domu odborov na Trnavskom mýte v Bratislave. Dielo nieslo názov Doc. JUDr. ROBERT FICO, CSc. a ocitlo sa na mieste, kde za socializmu stála busta bývalého komunistického funkcionára Františka Zupku.
Odborári súhlasili s novou sochou, ale keď zistili, že ide o Fica, zmenili názor. „Nesúhlas, ktorý socha bývalého premiéra vyvolala, načrtol základnú otázku, prečo je v našej spoločnosti možné načierno a za nejasných okolností osadiť – odhaliť napríklad sochu Svätopluka do verejného priestoru, akým je Bratislavský hrad, a zároveň sproblematizovať dočasne umiestnenú bustu, ktorá prvoplánovo neinterpretuje samotného politika, ktorý túto legislatívne nevyjasnenú činnosť sám vykonáva,“ reagoval sochár Bača, ktorý Fica vybral, pretože ten odhaľoval sochy národných dejateľov od výtvarníkov, ktorí boli propagátormi normalizačnej ideológie na Slovensku. Napríklad sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade vytvoril sochár Ján Kulich – autor busty komunistu Zupku, ktorú spred Istropolisu odstránili v roku 1989.
V Smere z toho neboli najšťastnejší. „Netušíme, o akú iniciatívu ide, ani nás nikto kvôli nej nekontaktoval. Predseda strany by privítal, keby túto bustu odstránili čo najskôr,“ reagovala pre Aktuality.sk hovorkyňa strany Silvia Glendová.
Lenže busta na druhý deň zmizla. Autor sa obrátil na políciu. Podozrivým z odstránenia bol Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií, ktorý ho vyzýval, aby sochu odstránil sám. Pár dní nato ju polícia našla pri prehliadke skladu Istropolisu a vrátila ju autorovi.
Voľby v roku 2010 dopadli pre Fica a jeho niekdajšiu koalíciu rozpačito až katastrofálne. Smer vyhral, SNS ledva preliezla a HZDS skončilo mimo parlamentu. Fico aj Mečiar boli frustrovaní výsledkami volieb. Každý iným spôsobom. Takmer 35 percent hlasov, s ktorými Smer voľby vyhral, nestačilo. Moci sa ujala vláda Ivety Radičovej tvorená koalíciou SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SaS.
Ukázalo sa, že pre HZDS to boli životne dôležité voľby. A že Ficova nenásytnosť brať aj voličov jeho koaličných partnerov znamenala koniec ambícií vládnuť.
Predseda Smeru však mal jasný ťah na bránu a voči Mečiarovi neprechovával ani po voľbách za necht súcitu. Išiel po ňom pri akejkoľvek príležitosti. Zosmiešňoval ho. Verejne a cynicky sa pýtal, že by rád vedel, ako je možné, že sa strana ako HZDS nedostala do parlamentu. Zúrivý Mečiar kontroval blahoželaním predsedovi Smeru „k zvoleniu do funkcie podpredsedu Národnej rady SR, v ktorej máš česť byť Sulíkovým pomocníkom s podporou drzurindovcov a spol. Rozmýšľaj, ako si sa správal ku koaličným partnerom a prečo si zostal sám.“
Kým Fico rok pred voľbami jasne deklaroval, že do roku 2014 „už v politike nebudem“, po voľbách zmenil názor: „Človek mieni, Pán Boh mení… Môžeme mať všelijaké názory, postoje, môžeme čokoľvek chcieť a príde udalosť, ktorá vám totálne zmení život. Preto, pokiaľ budem mať energiu a pokiaľ ma ľudia budú v politike chcieť, tak asi v nej zostanem.“
Pre Fica vyvstali dva ciele – urobiť všetko pre to, aby Radičová nedovládla a aby zhltol zvyšných sympatizantov HZDS. Posilňoval nacionálno-ľavicový populizmus, útočil stále tvrdšie a klamal stále viac. Za cieľ si vybral Radičovú, ktorá nemala podporu vlastnej strany, a koalícia s nevyspytateľnou SaS, v ktorej poslaneckom klube bol od začiatku deštruktívny Igor Matovič, dávala predvídať, že štyri roky môžu byť pre túto vládu nedosiahnuteľna méta.
Predseda Smeru preberal na seba ďalšie črty Mečiara. Aj keď medzi nimi dochádzalo ku konfliktom.
Mečiarovo HZDS bolo v rozklade. Jeho bývalý poslanec Halecký dokonca vyhlásil, že by sa malo spojiť so Smerom. Fico to, samozrejme, využil, veď Smer už v minulosti integroval viacero ľavicových strán a HZDS si stále držalo istú, aj keď nie veľkú priazeň nacionálno-populistického voliča. Takého istého, ako mal Smer. „Určité rezíduum ľavicových voličov určite je aj v HZDS, hoci voliči k tejto strane sa nehlásili kvôli hodnotovej výbave, skôr to bol akýsi ťažko popísateľný emocionálny vzťah voliča a predsedu HZDS. Toto bola pravdepodobne taká najvýznamnejšia príčina, prečo malo Mečiarovo hnutie svojich voličov. Ale aj z týchto voličov, ktorí sú veľmi emotívne naviazaní na pána Mečiara, je určite časť voličov, ktorí patria do stredoľavého spektra,“ hovoril Fico. „Ja by som neuvažoval v tomto okamihu o ďalších fúziách alebo integrácii, pretože HZDS zohralo v novodobých dejinách Slovenska dôležitú úlohu. Skôr sa treba trpezlivo pozerať, že či bude vo vnútri tejto strany nejaká sila, či už priamo riadená pánom Mečiarom, alebo vznikne nejako samostatne, ktorá dokáže oživiť nejaký potenciál tejto strany, pretože je to strana, ktorá podľa môjho názoru do parlamentu patrí. Patrí tam z hľadiska toho, čo urobila v tejto krajine, pretože je zaujímavé, že politické strany, ktoré hlasovali proti ústave, boli proti SR, sú dnes v parlamente a strana, ktorá založila alebo bola pri vzniku tejto krajiny, tak je zase mimo. Aj tento rozmer niekedy je v politike veľmi podstatný. Čiže my budeme trpezlivo čakať, ale nebudeme vyvíjať žiadne aktivity vo vzťahu k nejakej integrácii. Toto určite nie. To vylučujem absolútne.“
Bolo jasné, že je to aj odkaz pre Mečiara, s ktorým mali vzťahy na bode mrazu. Mečiar nevedel Ficovi odpustiť, ako mu prebral voličov. A že to bola vlastne Ficova „nenažranosť“, že nakoniec síce získal voličov HZDS a SNS, ale za cenu, že Mečiar bolo mimo parlamentu a Smer v opozícii.
A hoci Fico v médiách vyhlasoval, že mal s Mečiarom korektné vzťahy, ten mu cez český denník MF Dnes odkázal: „Stále chce byť sám, vládnuť sám, určovať sám. Ale v systéme, kde je veľa vplyvov a záujmov, nemá kapacitu, ktorá by takýto rozsah zodpovednosti zvládla. A chýba mu aj spätná väzba. Keď niečo urobí, nekontroluje sa, či to bolo správne alebo nie. Jeho pozícia nie je opretá o pozitívny výsledok, ale o nepokojnosť voličov. To nie je cesta. Rozpor, ktorý v spoločnosti zakladá, sa skôr či neskôr obráti proti nemu.“
Pamätníkov obdobia mečiarizmu pobavil myšlienkou, že „HZDS sa korupcii vyhýbala ako čert svätenej vode, ale zviezli sme sa v jednom balíku s pánom Ficom“.
V týchto kapitolách boli použité nasledujúce zdroje:
SITA, 13. 6. 2010.
Sme, 28. 12. 2010. Zlepenec je slovo roka.
SITA, 22. 10. 2010.
Noviny.sk, 13. 7. 2010. Súd zamietol Ficovu žalobu na Shootyho karikatúru.
Aktuality.sk, 2. 8. 2010. Ficovu bustu po inštalácii zahalili.
Aktuality.sk, 3. 8. 2010. Busta Fica zmizla. Sám ju nechcel.
TASR, 9. 7. 2010.
SITA, 22. 10. 2010.
TASR, 3. 3. 2011.
Ďakujeme, že ste si prečítali náš prémiový seriál.
Príbeh ukradnutého štátu a pohľad do zákulisia vlády jedného z najvplyvnejších politikov Slovenska je súčasťou prémiového obsahu Aktuality Navyše. Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 6 hodín ZADARMO. Celý bestsellerFico – Posadnutý mocou nájdete na našom e-shope.
Slovensko v Prahe zastupoval predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar.
Spravovat Souhlas s cookies
Abychom poskytli co nejlepší služby, používáme k ukládání a/nebo přístupu k informacím o zařízení, technologie jako jsou soubory cookies.
Funkční
Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Předvolby
Technické uložení nebo přístup je nezbytný pro legitimní účel ukládání preferencí, které nejsou požadovány odběratelem nebo uživatelem.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro statistické účely.Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
