Experiment na Záhorí má zachrániť dedičstvo Márie Terézie. A najmä budúce generácie

V období, keď vrcholila posledná doba ľadová (pred 22-tisíc až 14-tisíc rokmi), pršalo na Záhorí podľa geológov trikrát zriedkavejšie a teploty sa držali v priemere o desať stupňov nižšie než v súčasnosti.

Kruté klimatické podmienky obnažili vrstvy piesku, ktoré milióny rokov ukladala najmä rieka Morava a vytrvalé vetry ich v ďalších tisícročiach hromadili do pohyblivých dún.

Traduje sa, že za panovníčky Mária Terézie (1717 – 1780) strpčovali nevyspitateľné presuny hromád piesku ľuďom život natoľko, že sa začalo s masívnou výsadbou borovickových lesov. Podľa iných zdrojov ľudia stromy vysádzali už o storočie skôr a počas panovania Márie Terézie proces vrcholil.

Či už tak alebo onak, veľké časti Záhoria postupne pokryli nekonečné zástupy borovíc, ktoré sa neskôr stali doslova plantážou na drevo. Po dosiahnutí optimálnej hmoty drevorubači vytýčenú časť lesa spílili, drevo odpratali a pne aj s koreňmi neraz odhrnuli buldozérmi. Holorub vzápätí vysadili novými stromami a celý proces sa spustil nanovo.

No v časoch, keď ľudské drancovanie prírody vyvoláva čoraz drastickejšie výkyvy počasia, prichádza moment na zmenu zaužívaných spôsobov hospodárenia.

„Veľká časť sadeníc na vyčistenej ploche neprežije leto, neprežije extrémne teploty a suchá, keď sa povrch pôdy vie prehriať aj na 50 stupňov a viac,“ hovorí Milan Janák z WWF Slovensko. Z holorubu sa tak v podstate vytvorí púšť a sadenice sa upražia.

Lesáci sa preto pustili do experimentovania. Zatiaľ ide stále najmä o „produkciu drevnej hmoty“. No v ére bezprecedentného rozvoja solárnych panelov či veterných turbín môžu byť získané znalosti mimoriadne cenné aj situácii, keď si ľudstvo naplno uvedomí, že lesy poskytujú omnoho cennejšie poklady než metrovicu na kúrenie či dosky na nábytok.

Metóda „vypíliť, vyčistiť a vysadiť“, prípadne „oplotiť pred zverou“, znižovala náklady a zvyšovala výnosy. Všetky stromy mali približne rovnakú výšku a vek (jednoetážové porasty).

Po odlesnení sa na hektár pôdy obvykle vysadilo približne 8 000 sadeníc a dospelosť dosiahlo zhruba 300 z nich. Časť stromčekov odumrela sama, iné vypíli v „prerezávkach“ či „prebierkach“.

A po dosiahnutí veku zhruba 90 až 110 rokov prišiel čas na ťažbu. Lesákom pomáhalo, že borovica je odolná voči suchám.

No plošné odlesňovanie a následné vysádzanie do holého piesku sú čoraz náročnejšie kvôli nepriaznivému rozloženiu zrážok a extrémnym teplotám, upozorňujú pracovníci lesnej správy Malacky.

Len pár metrov od holorubu, pred ktorým stojíme, sa k oblohe týčia desiatky rokov staré stromy. Popri ich kmeňoch rastú malé stromčeky, nie väčšie ako meter. Na prvý pohľad nič dychberúce, ale práve tento porast v tieni dospelých stromov je pre lesníkov mimoriadne dôležitý.

Volá sa to prirodzené zmladenie – proces, pri ktorom sa les obnovuje bez potreby vysádzania sadeníc. Semená, ktoré z dospelých stromov padajú na zem a za vhodných podmienok klíčia, klíčia a postupne vytvárajú novú generáciu.

Príroda si sama reguluje hustotu a rozmiestnenie stromčekov.

Na Záhorí sa lesáci pustili do experimentov, ktoré kombinujú tradičné hospodárenie s prírodzeným zmladzovaním.

Niekde piesčitú pôdu prekyprili do väčšej hĺbky (20 až 40 cm) – frézovaním, inde diskovaním prevzdušnili len povrchovú vrstvu (10 až 15 cm). A niektoré lokality ponechali bez akéhokoľvek kyprenia.

„Máme plochy, ktoré sa pripravovali s pôdnou frézou, diskami a jednu časť sme nechali bez prípravy,” vysvetľuje vedúci lesnej správy Malacky Robert Swan.

Kľúčové však je, že s pestovaním novej generácie stromov začínajú pod korunami dospelých jedincov. Miestami lesáci ponechali 20 percent z pôvodného porastu, na inom stanovišti 50 percent a zachovali dokonca aj 70 percent odrastených jedincov. Je to „hra“ so svetlom – časom sa uvidí, aký pomer priamych slnečných lúčov a tieňa je optimálny.

Ďalším testom, do ktorého sa na Záhorí pustili, je skúška odolnosti voči divej zvery. V regióne žilo podľa zverejnených sčítaní vyše 4000 kusov danielov, viac než 2000 jedincov jelenej zvery a taktiež populácie muflónov.

Lesáci časť vysadených plôch oplotili, aby stromčeky chránili v ich najzraniteľnejšej fáze.

No nemalé územia so sadenicami či prirodzenými výhonkami ostali bez drôtenej ochrany.

„Zalesňovanie samozrejme ovplyvňuje zver, čiže máme plochy, ktoré sú oplotené, tam je vplyv zvery nulový a máme plochy, ktoré nie sú oplotené,“ priblížil Swan.

Výsledky experimentu by sa mali ukázať do 15 až 20 rokov, čiže zhruba v období, keď by Európska únia mala byť podľa prijatých záväzkov „uhlíkovo neutrálna“ (v roku 2050). Inými slovami, Európania by mali spotrebovať už len toľko ropy, zemného plynu a aj dreva, aby si príroda s následkami ich spaľovania dokázala poradiť.

Súčastníkov, no najmä budúce generácie, by to malo zachrániť pred „udusením“ z výfukových plynov či pred nezvládnuteľným suchom.

Extrémne dôležitú úlohu budú mať pri tom stromy. A snáď aj tie, ktoré vyrastú vďaka záhoráckemu experimentu.

Celý článek zde: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ můžete mít zde například formou zpětného odkazu více :Ceny reklamy
….