Aký bol osud impozatných športovísk, ktoré so všetkou veľkoleposťou hostili najväčší športový sviatok našej planéty?

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Nové športovisko odporúča Medzinárodná olympijská komisia postaviť len vtedy, ak sa ukáže jeho dlhodobý prínos. Hoci odporúčanie v minulosti neplatilo, len malé percento športovísk, kde sa súťažilo, je zatvorených, neaktívnych alebo opustených.

Pozreli sme sa na štadióny, ktoré dejiny nešetrili, na tie, ktoré sa stále tešia medzinárodnej pozornosti a sláve i niektoré budúce.

Prečítajte si tiež:

Archeologické nálezisko Olympia, Grécko

Archeologické nálezisko na Peloponézskom polostrove nemá s modernými hrami spoločné nič a zároveň s nimi má spoločné všetko. Olympia je totiž lokalitou, kde sa zrodila športová tradícia, ktorá pokračuje i teraz, takmer tritisíc rokov neskôr.

Vôbec prvá olympiáda sa tam konala v roku 776 pred naším letopočtom. Niekoľko storočí sa viac-menej pravidelne súťažilo o symbolickú odmenu v podobe olivového venca. Hry boli zároveň oslavou boha Dia. Boli také dôležité, že platilo trojmesačné prímerie medzi gréckymi mestskými štátmi, aby sa mohli v pokoji zísť a zmerať si sily.

Miesta, kde behávali či zápasili, sa zachovali dodnes. Veľkým lákadlom náleziska je možnosť prebehnúť sa „atletickou dráhou“ štadióna, ktorá bola asi 210 metrov dlhá a 32 metrov široká. Na mieste sú stále i kamenné štartovacie čiary. Milovníkov histórie tu zase nadchnú hlavné chrámy Dia a Héry a pozostatky niektorých starovekých svätýň a kolonád.

Panathénajský štadión, Atény, Grécko

V Grécku sa tradícia olympiády začala, kde inde by ju mali obnoviť? Miestom konania prvých novodobých hier sa v roku 1896 stalo hlavné mesto Atény. Samozrejme, predtým bolo potrebné postaviť svätostánok hodný výnimočnej udalosti. Štadión vyrástol na mieste, kde sa už kedysi dávno, už v 4. storočí, športovisko nachádzalo.

Dejisko Panathénskych hier malo obdĺžnikový pôdorys, ktorý nový štadión veľmi tesne skopíroval. Akurát ho postavili trochu väčší – s kapacitou až 80 000 ľudí a výnimočnejší. Je jediným štadiónom na svete vyrobeným kompletne z mramoru.

Kallimarmaro, ako ho domáci volajú, sa postaral o otvárací a záverečný ceremoniál a ponúkol priestory pre niekoľko súťaží. Bolo to napriek tomu, že ho pred hrami nestihli celý dokončiť a museli nainštalovať dočasné drevené stojany. Športovisko už neskôr nedostalo šancu predviesť sa kompletné.

Keď sa olympiáda konala v Aténach v roku 2004 opäť, prednosť dostala modernejšia aréna. Panathénajský štadión hostil aspoň lukostreľbu a bol cieľom maratónu mužov a žien. Dávno predtým poskytol dočasné útočisko utečencom z grécko-tureckej vojny.

V priebehu rokov tiež privítal množstvo športových a kultúrnych podujatí. Dnes je otvorený pre návštevníkov ako pripomienka významného míľnika a turistická atrakcia. Môžete sa prejsť okolo celého štadióna a obdivovať výhľad na mesto aj si zabehnúť na dráhe.

Olympijský štadión v Berlíne, Nemecko

Minulosť plnú vrcholov a pádov, a nielen tých športových, má za sebou slávny komplex v metropole Nemecka. Na západ od Berlína pôvodne súťažili kone. Architekt Otto March tu navrhol dostihovú dráhu, ktorá sa neskôr zmenila na štadión. Krajina totiž mala v roku 1916 hostiť olympiádu.

Národný štadión a všetky jeho zariadenia dokončili veľmi rýchlo, za asi 200 dní. March sa však výnimočného momentu nedožil. Hoci bol Berlín dokonale pripravený, olympiáda mu nebola dopriata. Zastavila ju vojna, počas ktorej bol štadión vojenskou nemocnicou. Po konflikte nevyšiel ani ďalší pokus dostať hry do Berlína, tentoraz ho zhatila hospodárska kríza. Plány obnovy a rozšírenia komplexu však boli na stole.

Werner a Walter March, synovia pôvodného architekta, dostali šancu realizovať ich a predviesť svetu na olympiáde v 1936. Tú však znehodnotila pachuť nacistickej propagandy. Svoju úlohu, napríklad ako sklad munície, mal v druhej svetovej vojne, z ktorej vyšiel značne poškodený a obsadený Britmi. Vďaka rekonštrukcii, ktorú ťahal Werner March, sa štadión konečne dočkal ďalšieho významného podujatia – Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1974.

O dôležité udalosti v súčasnosti nemá núdzu, odkedy ho kompletná prerábka na multifunkčnú arénu vystrelila do modernej doby. Okrem toho, že ju využíva futbalový klub Hertha BSC, hostí koncerty veľkých mien a výnimočné športové podujatia. Opäť ho uvidíme počas tohtoročných Majstrovstiev Európy vo futbale. Bude sa tam hrať i finále.

Olympijský štadión Mníchov, Nemecko

Futbalové šialenstvo v lete pohltí aj historické športovisko v bavorskej metropole, akurát trochu ináč. Hrať sa tam nebude, no v areáli rozľahlého olympijského parku vyrastie obrovská fanzóna, kde môžete sledovať zápasy a zabávať sa na sprievodných podujatiach.

V niektorých častiach štadiónu sa v súčasnosti síce ešte aj aktívne športuje, no tiež je priestorom na koncerty a oddych. V areáli sa tiež výborne najete v niektorej z reštaurácií alebo si prehliadnete priestory. Počas prehliadky môžete zo strechy aj zo 190 metrov vysokej veže obdivovať architektúru štadióna s charakteristickou priehľadnou stanovou strechou, mesto či Alpy v diaľke.

Prejdete sa po miestach, ktoré boli svedkami výnimočných športových výkonov – olympijských i futbalových, a navštívite výstavu, ktorá vás vezme do minulosti štadiónu. Dozviete sa tu, čo všetko má stavba za sebou, od letných hier v roku 1972, pre ktoré ju krátko predtým postavili. Ak však chcete vidieť čo najviac, musíte sa s návštevou poponáhľať, vežu budú od júna 2024 cca dva roky rekonštruovať. Iné časti štadióna to čaká od októbra 2025.

Estadi Olímpic Lluís Companys, Barcelona, Španielsko

Športovisko na kopci Montjuïc nad katalánskou Barcelonou má za sebou takmer sto rokov existencie, ktoré neprežilo vždy s ľahkosťou. Pôvodne ho otvorili pre Svetovú výstavu už v roku 1929, kedy patrilo k najväčším na svete. Štadión postupne hostil špičkové športové podujatia a menil sa na viacúčelové športovisko. Cieľ bol jediný – organizovať olympiádu.

Snahy v 30. a 40. rokoch minulého storočia zastavila občianska vojna. Na štadióne sa v nasledujúcich desaťročiach robilo hádam všetko, len nie športovalo. Až na svetlý moment v podobe Stredomorských hier bol areál utečeneckým centrom pre ľudí postihnutých vojnou aj prístreškom pre tých, ktorých zasiahli záplavy. Využíval sa aj ako miesto pre skúšky na vodičák či na náboženské obrady.

Potom dlho chátral, len tesne unikol zbúraniu, aby sa v roku 1992 konečne dočkal olympiády. Aréna na kopci s krásnym výhľadom na mesto ide dnes v stopách mnohých slávnych štadiónov Európy. Organizuje športové podujatia, výstavy či koncerty, pozýva návštevníkov na prehliadku svojich priestorov. Aktuálne tiež poskytuje „azyl“ klubu FC Barcelona. Futbalový tím na historickom štadióne hráva zápasy pre rekonštrukciu svojho „domova“ Camp Nou.

Stade de France, Paríž, Francúzsko

Okrem štadiónu v Berlíne sa tento rok svetu predvedie aj francúzske športovisko. Počas nadchádzajúcej olympiády tam uvidíte zápolenia v rugby a atletike. V porovnaní s ostatnými arénami je história Stade de France až nudná.

Postavili ho pre Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 1998 ako multišportovú arénu, ktorou zostal až dodnes. Nebude však jediným dejiskom tohtoročných hier. Preteky zamieria do viacerých miest Francúzska vrátane Marseille, Bordeaux či Lyon.

Najviac podujatí sa bude konať v Paríži. Organizátori šli cestou využívania priestorov, ktoré už stoja. Vybrali pritom lokality, ktoré by ste si so športom nikdy nespojili. Bojovať o medaily sa má napríklad pred Palácom Versailles. V srdci záhrad paláca vyrastie dočasná vonkajšia aréna s niekoľkými tribúnami, odkiaľ búdu návštevníci povzbudzovať účastníkov skokov a drezúr na koňoch. Konať sa tu majú aj podujatia moderného päťboja.

Športoviská, ktoré po hrách zmiznú, vybudujú i pod Eiffelovou vežou. Na piesku s pohľadom na symbol Paríža budú súťažiť plážoví volejbalisti. Z druhej strany, okolo nádherného parku Trocadéro Gardens, sa zase preženú atléti a cyklisti.

Empire (Wembley) Stadium, Londýn, Anglicko

Britská metropola hostila olympijské hry už trikrát. Prvý raz sa Londýn dočkal pocty tesne po návrate hier na scénu – v roku 1908. Vtedy pre ne postavili krásny nový White City Stadium, veľkolepú arénu pre 93 000 divákov. Lenže po skončení podujatia postupne stratila význam. Okrem jedného zápasu futbalových majstrovstiev o 58 rokov neskôr hostila preteky motocyklov i chrtov.

Dnes na mieste štadióna stoja rôzne kancelárske priestory, pretože ho po 76 rokoch existencie zdemolovali. To sa už dávno pozornosť upierala na inú veľkolepú arénu. Londýn totiž stihol, v roku 1948, opäť privítať olympiádu a pri tej príležitosti si za hlavný vybral o niečo novší štadión. Dnes ho svet pozná ako Wembley. No komplex s charakteristickým oblúkom vysokým 133 metrov nie je pôvodný.

Štadión totiž pred 20 rokmi kompletne zbúrali vrátane niektorých ikonických prvkov, ako boli vstupné biele veže, a na jeho mieste vybudovali nový. Udalosť vyvolala veľkú vlnu nevôle u fanúšikov, ktorí neprišli len o budovu, ale aj o kus histórie, duše a spomienok. A hoci napríklad súčasné Wembley pokračuje v už viac ako storočnej tradícii finále FA Cupu, najmä pre staršiu generáciu to nie je rovnaké. To však štadiónu, ktorý v novej podobe privítal olympionikov, keď Londýn hostil hry naposledy, neuberá na veľkoleposti a univerzálnosti.

Na čo si spomeniete, to sa vo Wembley deje – wrestling, rugby, preteky chrtov, koncerty. Jedna z najznámejších stavieb planéty pravidelne víta veľké mená a hrať na Wembley, či už to myslíme z pohľadu hudobného alebo športového, je vecou veľkej prestíže.

Národný štadión v Pekingu, Čína

Kým prvé desaťročia novodobých hier organizovali podujatia najmä európske lokality, v súčasnosti sa objavujú aj „exotickí“ hostitelia. Svedčia o tom i dejiská niekoľkých posledných hier – Rio de Janeiro, Pjongčang či Peking. Najmä čínske mesto pritiahlo pozornosť kontroverziou aj štadiónom prezývaným vtáčie hniezdo.

V čase svojej výstavby pre hry v roku 2008 bol komplex najväčšou oceľovou konštrukciou na svete. Ľahká oceľ, najčistejšia v Číne, je tiež odolná voči zemetraseniu. Štadión preto ľudia vnímajú ako jeden z najkrajších na svete, ale tiež inžiniersky zázrak. Výnimočný je i tým, že sa v ňom konal otvárací a záverečný ceremoniál letných aj zimných olympijských hier.

Podujatia oboch hostila i jeho časť Water Cube. Dočasne sa vtedy zmenila z plaveckého centra na ľadové. Zaujímavá je aj samotná budova s výraznou fasádou pripomínajúcou mydlové bubliny. Dizajn mal pritiahnuť pozornosť, a tiež vďaka prenikaniu prirodzeného svetla znížiť náklady na energie. Napriek výraznej vizuálnej stránke, ktorá priťahuje turistov, sa však štadiónu nedarí až tak lákať významné podujatia.

Olympijský štadión v Montreale, Kanada

Olympijské hry sú prestížou, o ktorú sa krajiny a mestá bijú. Je pre ne poctou, keď sa do nich podujatie vráti. To však isto nebude prípad Montrealu, ktorý olympiádu hostil v roku 1976. Hry mestu priniesli obrovský bolehlav a parádny štadión. Ľahko ho spoznáte podľa šikmej veže, ktorá má 165 metrov a je naklonená v uhle 45 stupňov. Je vôbec najvyššou naklonenou vežou na svete.

Na jej vrchol premávala presklená pozemná lanovka za úžasným výhľadom na mesto (je v rekonštrukcii, zatiaľ do jesene 2025). Lenže, budova a celá olympiáda pritiahla mestu nielen pozornosť, ale aj problémy. Ich charakter naznačí prezývka štadiónu – Big Owe, teda Veľký dlh. Náklady, ktoré „trochu“ narástli, zlé hospodárenie a korupcia viedli k tomu, že Montreal splácal olympiádu dlhých 40 rokov. Neprešlo ani ďalších 20 a štadión už opäť „bolí“.

Jeho využitie na významnejšie podujatia bolo čoraz sporadickejšie, navyše sa naplno prejavil vek stavby. Nutne potrebuje rekonštrukciu, a to nebude lacné. Demolácia, ktorá je pre historickú hodnotu ikony mesta neprípustná, by však stála niekoľkonásobne viac. Preto má sľubovaná obnova dnes zavretého štadiónu priniesť novú a odolnejšiu strechu. S ňou by mal byť areál otvorený po celý rok a nerušiť podujatia už pri riziku napadnutia viac než troch centimetrov snehu.

Podporte slobodnú žurnalistiku kúpou predplatného Aktuality Navyše s 50 % zľavou na celý rok a získajte knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti za zvýhodnenú cenu.

Celý článek zde: ZDROJ ZDE ….✅ REKLAMU ✅ můžete mít zde například formou zpětného odkazu více :Ceny reklamy
….