Východné klamstvá, západné sny: Ako ruská dezinformačná kampaň ovplyvňuje budúcnosť Moldavska (analýza Adapt Institute)

V referende budú môcť občania vysloviť súhlas s úpravou ústavy, ktorá má zahŕňať volanie moldavských občanov po členstve v EÚ. Táto úprava by mala zabrániť budúcim vládam, aby zmenili proeurópske smerovanie krajiny. Toto všetko sa deje na pozadí zúriacej vojny v susednej Ukrajine.

Duchovia minulosti

Moldavsko je krajinou bývalého Sovietskeho zväzu, v ktorej tesne pred úplným rozpadom ZSSR vypukli nepokoje a etnické násilie. Rusi tu s miestnymi separatistami vytvorili protoštát známy ako Podnestersko, ktorý dodnes udržujú pri živote napriek jeho medzinárodnej izolácii. V separatistickom regióne je stále prítomných približne 1 500 príslušníkov ruských ozbrojených síl.

Podobný pokus o osamostatnenie sa udial aj v oblasti známej ako Gagauzsko, ktorú obýva turkická menšina. Tu však došlo k dohode medzi Kišiňovom a separatistami a od roku 1994 má oblasť autonómiu.

Kremľu sa dlhodobo darí zneužívať Gagauzsko v rámci svojich snáh destabilizovať celú krajinu. Miestne obyvateľstvo hovorí najmä po rusky a už niekoľko volebných období sa v oblasti darí bloku socialistov a komunistov. V posledných parlamentných voľbách v roku 2021 získali až 80,75 percent.

Vo februári roku 2014 v dvoch miestnych referendách, ktorých účasť bola viac ako 70 percent, hlasovalo 98,4 percenta hlasujúcich za bližšie vzťahy s ruským Spoločenstvom nezávislých štátov. 97,2 percenta hlasujúcich zároveň odmietlo bližšiu spoluprácu s EÚ a 98,9 percenta vyjadrilo podporu pre vyhlásenie nezávislosti od Moldavska v prípade, že by v budúcnosti došlo k zjednoteniu s Rumunskom.

4fotky v galérii Moldavská prezidentka Maia Sanduová Zdroj: AP/Andreea Alexandru

Napriek tomu, že ústavný súd v Kišňove vyhlásil referendum ešte pred jeho priebehom za protiústavné a výsledky nemajú právnu relevanciu, ilustruje sentiment a názory miestnych ľudí.

Gagauzsko je jedným z najchudobnejších regiónov v Moldavsku. Väčšina rozpočtu autonómie pochádza z pokladnice Kišiňova, najväčšie trhy pre gagauzské firmy sú v EÚ, na Ukrajine a v Turecku, no napriek tomu boli všetci uchádzači o post guvernéra Gagauzska v roku 2023 za bližšie vzťahy s Moskvou a proti bližšej kooperácii s EÚ.

V autonómnej oblasti sa zároveň teší veľkej obľube strana Šor, ktorú založil oligarcha Ilan Šor. Ten je obvinený z krádeže vyše 900 miliónov eur z moldavského bankového systému v roku 2014. Suma v čase krádeže tvorila približne 12 percent moldavského HDP. Ešte donedávna jeho strana fungovala, no moldavský ústavný súd jej zakázal činnosť v júni 2023.

V apríli 2024 vznikla strana Victorie – Pobeda (po rumunsky a rusky víťazstvo), ktorej predsedá Jevgenia Guculová. Stranu a jej aktivity financuje a na diaľku riadi Šor. Guculová je od minulého roka aj guvernérkou Gagauzskej autonómie a pravidelne cestuje do Moskvy za Putinom a Šorom.

Stupňovanie napätia

Už minulý rok sa pokúšalo Rusko o manipulácie v Moldavsku. Vo februári 2023 informovali Maia Sanduová a Volodymyr Zelenskyj o odhalenom pláne Ruskej federácie spáchať prevrat v Moldavsku pomocou cudzích štátnych príslušníkov, ktorí zorganizovali početné protivládne protesty. Napriek pokusom o destabilizáciu vyhrala v novembri 2023 po rokoch vlády bloku komunistov proeurópska strana PAS Maie Sanduovej.

Od vypuknutia plnoformátovej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 uzatvoril Kyjev hranice s Podnesterskom z obáv pred otvorením ďalšieho frontu bojov. V januári tohto roku Kišiňov zároveň zrušil dlhoročnú daňovú výnimku pre firmy v separatistickom regióne. Od začiatku roku 2024 teda Tiraspol nemôže vyvážať tovar bez daní do Moldavska, a teda ani do EÚ.

4fotky v galérii Ilan Šor v roku 2016 Zdroj: Wikimedia Commons

Podnesterská de facto vláda tvrdí, že ide o ekonomickú blokádu. Ako odpoveď na tento krok zvolal 28. februára vodca Podnesterska Vadim Krasnoselsky výnimočný zjazd miestnych zastupiteľov. Na zjazde zastupitelia požiadali Rusko o „podniknutie krokov na ochranu Podnesterska pred stupňujúcim tlakom Kišiňova“. Nemenovaný moldavský predstaviteľ však v rozhovore pre portál mimovládnej organizácie Crisis Group povedal, že k žiadnym aktívnym krokom nedošlo.

Moskva ako spasiteľ kvôli dôchodkom

V októbri 2023 Ilan Šor a bývalí členovia jeho strany v spolupráci s Moskvou prisľúbili vyplácať v prepočte 50 eur dôchodcom v Gagauzsku, ktorí dostávali penziu nižšiu ako 3 000 moldavských lei (cca 150 eur). Táto hodnota bola neskôr zvýšená na 2 000 moldavských lei (100 eur).

Podľa portálu Balkan Insightchodili bývalí členovia strany Šor klopať ľuďom na dvere a ponúkali záujemcom takúto možnosť. Peniaze mali byť vyplácané cez ruský platobný systém MIR. Tento systém nie je funkčný v Moldavsku, funguje len v Podnestersku. Banka, ktorá mala transakcie sprostredkovať, bola ruská Promsvyazbank.

Prečítajte si tiež:

V máji tohto roku odvolací súd v Comrate (hlavné mesto Gagauzska) anuloval rozhodnutie guvernérky Guculovej o vyplácaní týchto peňazí. Začiatkom augusta nariadila moldavská tajná služba SIS poskytovateľom internetových služieb blokovať stránky banky Promsvyazbank, ktorá v rozpore s rozhodnutím súdu naďalej vyplácala spomínané prídavky.

V prípade takejto finančnej pomoci vnímajú miestni dôchodcovia Moskvu ako spasiteľa, ktorý sa o nich postaral ako v minulosti, tak aj dnes. Aj takýmto spôsobom sú Moskva a jej naklonení oligarchovia schopní podkopávať autoritu vlády v Kišiňove.

Kultúrny a ekonomický vplyv

Problémom v gagauzskej autonómii sú tiež ruskojazyčné médiá. Takmer štvrtinu voličskej základne v celom Moldavsku tvoria ľudia nad 60 rokov a aj z Gagauzska odišli tisícky mladých ľudí do zahraničia. V kombinácii s nízkou mediálnou gramotnosťou a nedostupnosťou nezávislých médií v ruskom jazyku je skupina obyvateľstva vo veku nad 60 rokov najzraniteľnejšia. Mnohí ľudia z nej mali už pred spomínanou finančnou podporou z Moskvy pozitívne spomienky na ZSSR.

Okrem kupovania hlasov dôchodcov Moskva pravidelne ohrozuje dodávky elektriny do Moldavska. Pri nich je krajina stále závislá od Podnesterska, ktoré je do veľkej miery pod vplyvom Ruska. Elektráreň Cuciurgan, ktorú vlastní ruská holdingová spoločnosť Inter RAO, dostáva plyn od ruského giganta Gazprom bez poplatkov, no elektrinu vyrobenú z neho exportuje do Moldavska za 66 dolárov za megawatthodinu.

Od decembra roku 2022 Moldavsko však už nekupuje zemný plyn od Gazpromu a koncom roku 2023 oznámil minister energií Victor Parlicov, že rozhodnutie je permanentné. Moldavsko, kedysi jedna z krajín najviac závislých od dodávok ruského plynu, je v súčasnosti schopné pokryť sto percent svojich zásob plynu z iných zdrojov, najmä z Rumunska, cez transbalkánsky plynovod.

Ťažkých jedenásť mesiacov

Moldavsko sa pred sériou volieb pripravuje na ďalšie udalosti, ktoré môžu ovplyvniť ich priebeh. Napriek tomu, že Kremeľ popiera akékoľvek zapojenie do destabilizačných aktivít v krajine, proti manipulácii volieb Ruskom varujú moldavské aj západné tajné služby.

Moldavský veľvyslanec v Spojených štátoch Viorel Ursu predpokladá, že Moskva zvýši tempo prebiehajúcej deepfake kampane proti Sanduovej na sociálnych sieťach týždeň pred októbrovými voľbami, aby nezostal dostatok času na ich vyvrátenie.

Ide o dlhodobé úsilie prokremeľských účtov na Telegrame zdiskreditovať proeurópsku vládu Maie Sanduovej aj za pomoci umelej inteligencie. Vďaka nej dokážu útočníci vytvoriť množstvo falošných účtov a cez sociálnej siete zaplaviť komentármi príspevky vládnych činiteľov, či zdieľať falošné videá. Najznámejšie deepfake video sa objavilo na Telegrame koncom roka 2023. Sanduová si v ňom uťahuje z ekonomickej situácie obyvateľstva a hovorí, že vládu sponzorujú USA a George Soros.

4fotky v galérii Igor Dodon Zdroj: Reuters/Sergei Ilnitsky

Spojené štáty prisľúbili balíček pomoci v hodnote 135 miliónov dolárov (vyše 120 miliónov eur) pre Kišiňov na pomoc s energetickou bezpečnosťou a boj s dezinformáciami. Od februára 2022 ide dokopy o vyše 824 milióna dolárov (vyše 743 miliónov eur) pomoci v boji proti korupcii a zachovanie moldavskej nezávislosti. EÚ vyčlenila od roku 2021 pre Moldavsko na podobné účely 2,4 miliardy eur.

V najbližších jedenástich mesiacoch zažije Moldavsko ďalšie voľby, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia jeho budúcnosť. Okrem októbrových prezidentských volieb a spomínaného referenda sa budú najneskôr budúci rok v júli budú konať aj parlamentné voľby.

Z prieskumov verejnej mienky, ktoré sa uskutočnili v máji a júni tohto roka, vychádza, že až 90 percent voličov má záujem zúčastniť sa na voľbách v októbri a z nich až 53 percent plánuje hlasovať za možnosť vstupu do EÚ v budúcnosti. To, ako bude vláda v Kišiňove schopná reagovať na dezinformácie a vplyvové operácie, do veľkej miery rozhodne o ďalšom smerovaní krajiny.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.