Príbeh závislej od liekov: Odmietla ísť na dcérinu svadbu, tabletky skrývala v muškátoch

„Učila som na základnej škole. A viete, čo som si zisťovala ako prvé? Ktorí rodičia sú lekári alebo majú prístup k liekom,“ približuje šesťdesiatnička zo Žilinského kraja začiatky svojej závislosti. V reportáži ju budeme volať Linda.

Linda užívala medikamenty päť rokov. Keď už sa zdalo, že sa dokázala postaviť závislosti od liekov, prišla ďalšia. Alkoholizmus. Sedem rokov jej život určoval alkohol. Chýbala na dcérinej svadbe, nevídala vnučku. Liečiť sa však rozhodla, až keď prerazila pomyselné dno.

Hoci abstinuje už 13 rokov, zdôrazňuje, že závislou bude vždy. „Zo závislosti sa nikdy nevyliečite, môžete sa jej len vzoprieť.“

Matka generál

Linda prežila celý život v Žiline. Jej detstvo poznačila prísna až despotická výchova. Mama chcela, aby vo všetkom vynikala: aby sa výborne učila, výborne hrala na klavíri, výborne spievala. Ak sa náhodou rozhodla namietať či protestovať, nasledoval trest: facka alebo domáce väzenie.

K zmene v Lindinom živote došlo počas strednej školy, keď spoznala svoju lásku. Dnes nevie, či bola skutočne zamilovaná alebo šlo o jediný spôsob, ako uniknúť pred matkiným diktátom. Lindin nový priateľ Milan sa mame spočiatku nepáčil, lebo pochádzal z dediny pri Partizánskom. Začalo jej však imponovať, že študuje dve vysoké školy naraz.

Milan bol jej cestou z väzenia. „Aspoň občas som mohla ísť von. Mame som však musela všetko podrobne referovať, všetko hlásiť,“ približuje svoje dospievanie.

Zlom nastal na konci strednej školy: v jeden deň dostala oznámenie o prijatí na vysokú školu a zistila, že je tehotná. Nevedela, čo z toho môže povedať doma. Mama reagovala podľa očakávania – hnevom. A Lindine niekdajšie plány sa museli zmeniť. Namiesto vysnívaného štúdia hudobnej dramaturgie začala študovať menej náročnú predškolskú pedagogiku.

Medzičasom sa vydala a narodila sa jej dcéra Zuzana. S manželom čakali na podnikový byt a dovtedy boli nútení bývať u Lindinej mamy. „Život pod spoločnou strechou bol klincom do rakvy: mama neovládala iba mňa, ale aj môjho manžela. Nastali medzi nami zvady.“

Keď sa po turbulentnom súžití s mamou konečne presťahovali do nového, zazdalo sa, že vlastný byt bude pre rodinu vykúpením. Linda začala učiť na žilinskej základnej škole. Popri starostlivosti o dcéru a každodenných povinnostiach si začala uvedomovať, že manžel má až príliš rád pivo. Bez alkoholu nevydržal ani deň. Náročnú situáciu Linda riešila po svojom – liekmi.

Dvojsečná zbraň

Prvé skúsenosti s návykovými tabletkami získala podľa vlastných slov už ako tínedžerka. V 15 rokoch jej lekár naordinoval liek proti bolesti Tramal, ktorý užívala dlhodobo – ráno i večer. Po otcovi zdedila chronické migrény, odpadávala od bolesti, no vďaka predpísanému analgetiku boli jej stavy znesiteľnejšie.

Závislosť od liekov však prišla podľa nej až podstatne neskôr – v dospelosti.

„V tínedžerskom veku mi Tramal pomohol zvládať bolesť. Neurológ mi povedal, že migrény ustúpia, keď budem raz tehotná. Tak sa aj stalo a po tehotenstve som sa bolestí na dlhý čas zbavila. Lieky som už nepotrebovala. Ako však dcéra rástla a manželstvo smerovalo ku krachu, bolesti sa vrátili,“ približuje Linda pomyselný bod zlomu.

Tramal obsahuje opioidné analgetikum tramadol. Používa sa na krátkodobú úľavu od stredne silnej až silnej bolesti. Má približne desatinu sily účinku morfia a je skoro rovnako účinný ako kodeín. Na Slovensku ho možno kúpiť na predpis v tabletkách, ale aj vo forme kvapiek. Svojho času bol obľúbený medzi športovcami pri liečbe zranení či na zvládnutie fyzickej bolesti počas tréningu alebo súťaži, od roku 2024 patrí podľa Antidopingovej agentúry SR medzi narkotiká (jeho užívanie je počas súťaží zakázané).

Pravidelné užívanie liekov však situáciu iba sťažilo. A komplikoval sa aj manželov vzťah k alkoholu i vlastnej rodine. „Dcéra nemala otca – po príchode z krčmy šiel rovno do postele a ráno vstal o šiestej ako včelička. Netrávil doma žiaden čas. A postupne si vypestoval silnú závislosť.“

Do toho sa narodil syn Jakub. Linda otvorene priznáva, že hoci svojho syna nadovšetko miluje, druhé dieťa nechcela. Vedela, že manželstvo sa rozpadá. A šanca na zmenu bola minimálna.

„Muž na mňa síce nikdy nezdvihol ruku, ale nemal záujem o rodinu. Na prvom mieste boli pivo a kamaráti. V krčme býval až do záverečnej,“ opísala každodennú rutinu. O závislostiach sa vtedy verejne nehovorilo. Navyše alkohol bol a dodnes je spoločensky tolerovanou drogou. Skôr by ju vysmiali.

(Príbeh pokračuje pod fotografiou)

4fotky v galérii Pani, ktorá bola závislá od liekov Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Manželstvo bez lásky

Milan pochádzal z prísne konzervatívnej kresťanskej rodiny. Bigotné názory začal postupne prenášať aj na Lindu a deti. Deťom zakázal pozerať rozprávky, aby nevideli, že princ pobozkal princeznú. S manželkou prerušil intímny život. Začal existovať iba sám pre seba, Linda sa presťahovala do izby k deťom. Fungovali tak sedem rokov.

Nespavosť, spôsobená aj neskorými mužovými príchodmi, a stres spôsobili, že Linde sa vrátili silné migrény. Neurológ jej opäť predpísal Tramal. Zistila, že nezaberá iba proti bolesti. Cítila sa lepšie po fyzickej i psychickej stránke, bola uvoľnená, napätie ustúpilo. „Do závislosti som spadla neuveriteľne rýchlo. Za pár týždňov som lieky užívala aj vtedy, keď som nemala bolesti.“

Do toho sa začala ozývať dcéra Zuzana, ktorá už nedokázala zvládať otcove excesy. Tlačila na mamu, aby sa rozviedla, inak sa odsťahuje. „Zuzana mala také stavy, že ho chcela zadusiť vankúšom,“ spomína na vyhrotené rodinné problémy. Syn bol ešte dieťa, zlú rodinnú situáciu si až tak neuvedomoval.

Po celý čas bol Lindiným spoločníkom Tramal. Keď šla do mesta, nekontrolovala, či má v kabelke peniaze alebo doklady. Zaujímalo ju jediné – či zbalila tabletky. Lieky si dávala doma, v práci aj na ulici. „Učila som na základnej škole a viete, čo som si zisťovala ako prvé? Ktorí rodičia sú lekári alebo majú prístup k liekom.“

Tramal užívala aj vo forme spreja. Napriek pomerne vysokej cene – jedna fľaštička stála v tých časoch asi 1200 korún slovenských (v prepočte konverzným kurzom takmer 40 eur), čo bolo pre ňu veľmi veľa peňazí. Hoci sprej bol drahší, účinok sa dostavil takmer okamžite.

Denná dávka tabliet prekročila odporúčanú dávku a zastavila sa na hranici desať kusov. K tomu treba pripočítať sprej. Nutkaniu nedokázala odolať ani v práci – liek užívala na posledných vyučovacích hodinách.

Mala vtedy 32 rokov a cítila sa skvele. Sršala energiou, dobrou náladou a produktivitou. Spreje skrývala spočiatku do topánok, tabletky zase do obalov od cukríkov. „Nič na svete ma nedokázalo rozhádzať, len občas som mala záchvaty nepochopiteľného plaču.“

(Príbeh pokračuje pod fotografiou)

4fotky v galérii Linda, ktorá bola závislá od liekov Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Závislosť však postupne začala ovplyvňovať jej každodenný život. V pamäti jej utkvela spomienka na jednu obyčajnú sobotu, keď varila deťom halušky. Túžba po lieku bola taká silná, že všetko nechala tak, obliekla sa a bežala zháňať Tramal. Na sporáku zostal nedovarený obed.

„Závislý klame – iných aj samého seba. Vytypovala som si ľudí, ktorým som tvrdila, že som si zabudla dať predpísať lieky. Mala som zmapované sídlisko, všetky zdravotné sestry v okolí.“ Časom to však začalo byť podozrivé a zdroje začali vysychať. Ani lekári jej nemohli predpisovať Tramal donekonečna.

Po dvoch rokoch závislosti stratila chuť do jedla, začala trpieť žalúdočnými problémami a celkovou fyzickou slabosťou. V niektoré dni ani nevládala vstať z postele. „Bez lieku mi ochabovalo telo, cítila som sa ako handrová bábika. Všetko, čo som zjedla, som vyvrátila. Občas som ani nestihla dobehnúť na toaletu,“ približuje abstinenčné príznaky.

Niekedy jej bolo tak zle, že nedokázala ísť ani do práce. „Dcéra, vtedy stredoškoláčka, musela zatelefonovať do školy, aby oznámila, že mame je zle.“

Lieky skrývala do práčky

Lindino okolie postupne spozorovalo zmeny v jej správaní. Kolegyne si všimli, že býva nervózna, neprítomná a zamyslená. „Neustále som premýšľala, kde lieky zoženiem, čo je únavné a bolestivé. Mojím telom lomcovala paralyzujúca slabosť.“

Najhoršie bývali víkendy a koniec týždňa, keď zistila, že jej došli všetky zásoby. Ak sa jej náhodou podarilo liek zohnať, nebolo to už ono. Organizmus začal byť rezistentný a uvoľnenie neprichádzalo. Po užití lieku prichádzala nevoľnosť, bolesť.

Manžel fungoval celý ten čas ako samostatná jednotka, o rodinu sa nezaujímal. Veľkou oporou pre Lindu bola v tom čase dcéra Zuzana, ktorá študovala na strednej škole. Sprevádzala ju k lekárom, vybavovala všetko, čo mama nedokázala, a snažila sa ju kontrolovať. Spätne Lindu veľmi mrzí, že dcéra musela predčasne dospieť.

„Robila som choré veci, aby som lieky ukryla. Začala som na balkóne pestovať muškáty. Každú tabletku som zabalila do alobalu a zahrabala ju do hliny. Tramalové spreje som zase skrývala do práčky. Mali ste vidieť môj stav, keď som na to zabudla a práčku zapla.“

S hanbou priznáva, že raz v zúfalstve v kabinete ukradla tabletku Tramalu kolegyni, ktorá ho mala predpísaný. „Nedokázala som si pomôcť a jednu žlto-zelenú tabletku som si zobrala. Len preto jednu, že mala čerstvo načatý blister. Bála som sa, že si to všimne.“

Liečba alebo smrť

Linda si nedokázala priznať závislosť, ani keď jej váha klesla na 45 kilogramov. Bola zničená, vycivená a lomcovali ňou bolesti.

„Fyzicky ma závislosť od liekov položila tak, že mi vtedy psychiater prízvukoval, že zomriem, ak nepôjdem na liečenie,“ opisuje Linda finálnu fázu závislosti. Odborníka začala navštevovať na dcérino naliehanie.

Po piatich rokoch pravidelného užívania vysokých dávok Tramalu bolo podľa nej treba najprv preliečiť zničené telo, aby dokázalo zvládnuť liečbu. Linda dostávala infúzie, chodila na akupunktúru. Potom nastúpila na liečenie do psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží.

Na začiatku 12-týždňovej liečby sa cítila úplne bez života. Najviac jej podľa vlastných slov pomohli príbehy ostatných pacientov a pacientok. Ukázali jej, že sa so závislosťou dá úspešne bojovať. Skupinové terapie a individuálne sedenia jej zas pomohli prijať fakt, že je závislá.

Každodenné pracovné aktivity ju naplno zamestnali, najviac ju tešila práca v záhrade. „Začala som cvičiť a behať, normálne som jedla. Ani raz som liečenie nechcela vzdať,“ opisuje v kocke pobyt vo Veľkom Záluží.

Počas liečby najčastejšie myslela na deti. O Jakuba a Zuzanu sa vtedy starali Lindina mama a vtedy už bývalý manžel Milan, s ktorým sa rozviedla krátko pred nástupom na liečenie. Paradoxne rozvod bol bezproblémový: dokázali sa dohodnúť na rozdelení majetku aj výživnom. Avšak citovo sa jej od muža podarilo odpútať až po liečení. Až s triezvou hlavou si totiž uvedomila, že by spolužitie nikam neviedlo. Napokon ani jej závislosť si nevšimol, mal totiž vlastnú.

Linda ani s odstupom rokov nedokáže povedať, čo bolo príčinou vzniku závislosti: detstvo pod diktátom matky alebo manželov nezáujem a citový chlad. „Nechcem nikoho obviňovať, jednoducho mi lieky zachutili,“ zdôrazňuje. A priznáva: „Závislosť ma radikálne zmenila: stala som sa nezodpovednou nielen voči deťom, ale aj voči sebe.“

(Príbeh pokračuje pod fotografiou)

4fotky v galérii Linda, ktorá bola závislá od liekov Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Linda je hrdá, že u nej nenastala recidíva (stav, keď človek po absolvovaní liečby začne opäť užívať drogu, pozn. red.). Po návrate domov pravidelne chodila na stretnutia abstinentov, na ktoré ju sprevádzala dcéra. Zuzana navštevovala s mamou aj terapie u psychiatra.

Linda neskôr dokonca vyštudovala druhú vysokú školu – sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu. Zdalo sa, že démon závislosti prehráva na celej čiare.

Závislosť od liekov spôsobila Linde chronickú nespavosť, ktorou trpí dodnes. A tým sa výpočet možných problémov a hrozieb iba začína. „Najväčšie riziko je dostať sa do nemocnice. Opioidné analgetikum tramadol sa nachádza v mnohých liečivách, ktoré sa podávajú napríklad pri úrazoch. Môžem ho dostať v infúznej liečbe alebo injekciách,“ vymenúva.

Nový život, nová závislosť

Po absolvovaní liečby vo Veľkom Záluží ju odborníci upozornili, aby si dávala pozor na iné závislosti. Ťažko povedať, či to vzala na ľahkú váhu alebo iba zabudla na hroziace riziko.

Keď mala 33 rokov, počas Dňa učiteľov ochutnala prípitok. Alkohol jej nechutil. Linda vyrastala v suchej domácnosti, mama bola abstinentka, v domácnosti nemali žiadne fľaše s pálenkou či vínom. Linda sa alkoholu nedotkla ani počas dospievania – vôbec ju nelákal.

Po čase sa ocitla na oslave s kolegami a kolegyňami, kde sa okrem iného podával vermút. Dezertné víno s prímesou byliniek jej zachutilo. A keď neskôr išla okolo obchodu, kúpila si domov jednu fľašu. Veď čo sa vlastne môže stať? – pýtala sa samej seba v duchu. Vermút bol sladký a z príležitostného pohárika sa stal každodenný rituál.

Zakrátko opäť spadla do kolotoča závislosti – tentokrát od alkoholu. Nechodila do krčmy, pila doma. A jej dni razom dostali nový režim: dopoludnia práca, poobede doma s vermútom. Spočiatku sa nespíjala, stačila jej istá hladina, ktorá sa jej postarala o dobrú náladu.

„Po niekoľkých mesiacoch som sa ráno začala triasť, telo si žiadalo dorovnať množstvo alkoholu v krvi. Lieky mi totiž zničili pečeň, a keď som chcela hladinu vyrovnať, všetko som vyvrátila.“ Stále však zvládala chodiť do zamestnania.

Najhoršie boli víkendy – za dva dni dokázala vypiť aj dve sedemdecky vermútu. A potom bola arogantná, jej slovník zhrubol. „Dajte mi pokoj! Držte hubu!“ reagovala na deti.

Dcéra veľmi rýchlo zistila, že mama má nový problém. Tentoraz už však nebola voči Linde taká zhovievavá ako pri závislosti od liekov. „Alkohol z človeka cítiť, nedá sa ani prehliadnuť: tiahne z vás, pletie sa vám jazyk, tackáte sa… Pri závislosti od liekov to nie je také očividné,“ porovnáva oboch démonov, ktorým sa napokon dokázala postaviť.

Alkohol nakupovala počas dňa i v noci. Obchody si vyberala tak, aby boli ďalej od domu, kde bývala – tam, kde ju ľudia nepoznali. Problém bol len s hľadaním úkrytov. Kým tabletky ukryjete hocikde, s fľaškami je to ťažšie. Každá skrýša bola dobrá: synov starý oblek, posteľ, pivnica, skrine, oblečenie.

Postupom času však strácala zábrany a alkohol si začala požičiavať aj od susedov. Vymýšľala si rôzne zámienky: najčastejšie, že čaká návštevu. Dcéra jej dokonca zobrala kreditnú kartu, lebo na alkohol míňala veľa peňazí.

Po jednom z alkoholických excesov skončila v nemocnici. Situácia zašla totiž až tak ďaleko, že donútila dcéru, aby jej naliala – tvrdila, že inak zomrie. „Doktori mi dali prvú infúziu. Tiekla veľmi krátko, začalo mi byť lepšie a ja som podpísala reverz. Potrebovala som si opäť vypiť,“ opisuje Linda bez príkras život alkoholičky.

Chýbala na dcérinej svadbe

Začiatok konca nastal, keď sa Lindina dcéra vydávala. Hoci ju na svadbu pozvala, matka arogantne odmietla – aj vtedy bola pod vplyvom alkoholu. Zuzana toho mala plné zuby a vyhlásila, že by bola radšej, keby mama umrela. Linda ani potom s alkoholom neprestala. A tak jej Zuzana zakázala stretávať sa s jej dcérou, Lindinou vnučkou.

„Odstrihli sa odo mňa. Až vtedy som sa rozhodla liečiť,“ priznáva Linda.

Najťažšie boli prvé tri týždne. Dostala sa do Centra pre liečbu drogových závislostí v Považskom Chlmci. Odmietala spolupracovať a ničilo ju, že sa dcéra neozýva. Telefonát od Zuzany napokon prišiel, no boli to iba výčitky. Neverila, že to mama s liečením myslí vážne.

Linda priznáva, že zbaviť sa závislosti od alkoholu bolo po siedmich rokoch pitia ťažké. Ťažšie ako bojovať so závislosťou od liekov. V liečebni napriek počiatočným problémom vydržala a po návrate neprepadla recidíve.

Stále nesmie užívať kvapky proti kašľu ani sirupy, pretože obsahujú alkoholovú prímes. „Všetko prísne kontrolujem a sledujem. Aj zubnú pastu.“

Linda abstinuje už 13 rokov. Dnes má 63 rokov, stále učí na základnej škole. Po liečení sa jej podarilo upraviť vzťahy s dcérou i zaťom a snaží sa dobehnúť zameškaný čas s vnučkou. Aj preto s ňou trávi všetok čas, ktorý môže.

Závislosť od alkoholu opisuje ako veľký paradox, pretože sa pre ňu rozviedla s manželom Milanom.

V súčasnosti spolupracuje s Ligou za duševné zdravie, Univerzitnou nemocnicou v Bratislave a liečebňou v Považskom Chlmci v rámci ko-terapie (terapia s viacerými terapeutmi naraz, pozn. red.). Pravidelne chodí pacientom a pacientkam hovoriť o vlastných závislostiach. Teší ju, že svojimi skúsenosťami môže motivovať tých, ktorí to potrebujú. Ako sama opisuje, našla sa v edukácii a štúdiu závislosti.

Najviac ju mrzí, že pre jej démonov trpeli deti, najmä dcéra. Upozorňuje, že spoluzávislým, ktorí s blízkym človekom prežívajú závislosť, sa v spoločnosti nevenuje dostatok pozornosti. Najbližšie okolie závislých vyzýva, aby v sebe nedusili problémy a traumy, ale vyhľadali odbornú pomoc. Aj oni sú totiž poznačení závislosťou.

Bojujete so závislosťou od internetu, sociálnych sietí, mobilu či pornografie? Ozvite sa nám na e-mail [email protected].

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.