Kristína Tormová: Som strojkyňou svojho šťastia

Bože, na nebíčku, teremteteremtete! Ja viem, že mnohí s tým nadpisom súhlasia, ale ja som ho písala z trucu a normálne sa popri tom vo mne budil hnev ako sviňa. Tak sa vraví, nie? Každý si je strojcom svojho šťastia. Alebo: Chceš byť šťastný? Buď! Alebo že: Nemôžeš to takto vnímať, musíš myslieť pozitívne! Toto sú vety, ktoré keď použijete pri niekom, kto sa má nahovno, dorazíte ho. Verte mi. Dlhodobo som si myslela, že sú pravdivé a že je to moja chyba, že neviem myslieť dostatočne pozitívne na to, aby som bola šťastná, keď mi je naprd a že som teda asi zlou strojkyňou svojho šťastia, alebo ho tvorím nesprávne, ak sa dlhodobo trápim. Takže som sa mala nie len nahovno, ale ešte aj nahovnejšie, lebo som mala byť tvorkyňou svojho šťastia a nedokázala som to.

Ak tieto toxicky pozitívne abrakadabra vetičky poviete, bárs aj so všetkou láskou a motiváciou pomôcť, niekomu, kto napríklad trpí úzkostno-depresívnou poruchou, nepomôže to. (Nemusíte to skúšať, nemáte za čo) Ja som človek, ktorý si depresívnymi epizódami prešiel mnohokrát a po tom, ako som sa zbavila výčitiek z toho, že tie duševné bolesti sú mojou chybou, strašne som sa nasrala. “Každý si je strojcom svojho šťastia” na perníčkoch na jarmokoch, na tričkách a tetovaniach ľudí v preplnených bazénoch. Ej bisťu! Nie, nie sme strojcami svojho šťastia! Ani tí ľudia, čo chcú ešte žiť a sú nevyliečiteľne chorí, ani tí, čo žijú vo vojne, tí, čo majú choré dieťa, tí čo…nie. Nie sme strojcom svojho šťastia. Kedykoľvek budete mať nutkanie povedať túto, či podobnú vetu niekomu, kto vám príde dlhodobo smutný a nešťastný, dajte si duševnú facku, zakryte si ústa a utekajte niekam, kde budete strojcami svojho šťastia.

Je to kravina! To by sme potom mohli na pohreboch kondolovať so slovami: “No, tak konečne zomrel chudák, konečne sa mu uľavilo, čo? Aspoň nemusí chodiť po doktoroch. Hahaha! Veď sa trošku usmej! Neplač, veď sa na to pozri pozitívne! Zdedíš teraz trojizbový byť v Dúbravke a chatu pri jazere! Čo by iní za to dali, keby im zomrel takýto príbuzný, veď to je šťastný deň, mal by si oslavovať! Nemôžeš to vnímať takto negatívne! Veď aj to jeho auto ešte dobre šliape! Ale aký smutný, prosím ťa, nemôžeš si to tak brať!” Kedy konečne prijmeme, že aj smútok a “nemať sa dobre” je naozajskosťou a netreba proti nim bojovať, treba nimi prejsť. Ale nie o tom som chcela…

…ale o tom, že je to vlastne pravda! Súhlasím s tým, že každý si je strojcom svojho šťastia! Bum!

Ja viem, že mnohí si myslia, že môj život je cukrová vata a kolotoče a že známi ľudia, ktorí mali vyretušovanú fotku v časopise sa majú oveľa lepšie, ako ľudia, ktorí na tej fotke v časopise čistia krumple. Že ľudia vedia, že sa mám výborne, lebo veď to vidia na instagrame a fotkách. Nemôžem sa mať zle, veď mám zdravé deti a prácu, ktorú milujem a milujúceho manžela a rodinu a kamarátky, kariéru a auto na lízing a veď mám aj dlhé nohy a občas chodím do reštaurácie. Viete čo? Nemám sa dobre. Často. Niekedy sa mám fakt veľmi zle. Lebo som normálny človek a žijem naozajstný život. Keby som dávala na instagramy a do mojich textov moje skutočné trápenia a sračky, boli by mnohí veľmi prekvapení. Ujúkali by škodoradosťou, bulvár by mal toľko tém, že by ľud nestíhal čistiť krumple a isto by sa aj mnohí rozčuľovali nad náročnosťou situácií v mojom živote, isto by si niekto poplačkal a zavolal Vilovi Rozborilovi. Áno, mám všetko, čo potrebujem na normálny spokojný život a áno, je mi aj nahovno. Áno, som jeden z najvďačnejších ľudí, akých poznám a nie, nemávam sa dobre. Lebo aj taký je (niekedy) život.

A tak sme nad tým s mužom včera zase dumali, čakajúc na festivale na koncert našich vzácnych kamarátov a opäť sme si potvrdili, že to máme akosi divne a nesprávne nastavené. Že nám vždy hovorili, že šťastie je najvác a že to je to, čo máme dosiahnuť. Že to máme ako životný cieľ. Veď o tom píše aj Coelho, aj ženské romány. Móre, kde je v tých ženských románoch o nekonečnej láske kapitola, kedy má hlavná hrdinka PMS?

Viete čo? Máme náročné obdobie. Veľa zla a nezdarov. Dlhodobejšie. Strachu, trápení, bojov a škaredostí. Aj naša kamarátka má fakt ťažké obdobie. Včera sme ju stretli, zhrnula to a ja som skonštatovala, že to musí mať náročné. A ona že: