Čo má spoločné Slovenská pošta, Packeta, obed, ktorý platí firma, a školstvo zadarmo (názor Róberta Chovanculiaka)

Autor je analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Povedzte mi, ako platíte za obed, a ja Vám poviem, ako sa najete. V reštauráciách typu AllYouCanEat toho zjete viac než v klasickej reštaurácii a viac než by bolo zdravé. Ak idete na pracovný obed, ktorý platí firma, objednáte si drahšie jedlo, než keď idete na obed s rodinou. A ak vám dám stravenky, ktoré platia len vo vybraných reštauráciách, pôjdete sa do nich občas najesť, aj keď v iných reštauráciách varia lepšie.

Prečítajte si tiež:

Na spôsobe platenia za služby záleží. A to nie len z hľadiska správania hladných zákazníkov, ale aj z hľadiska poskytovateľov služieb. Napríklad v reštauráciách, kde je zvykom platiť sprepitné, sa k vám budú čašnici správať lepšie. Alebo naopak, kuchári v školských jedálňach si nemusia až tak dávať záležať na dochutení jedla. A to predovšetkým v porovnaní s kuchármi pracujúcimi v reštauráciách v nákupnom centre.

Nebezpečné otázky

Toto je ukážka spôsobu uvažovania ekonómov. Ľudia predvídateľne menia svoje správanie podľa toho, ako sa menia náklady a výnosy rôznych typov rozhodnutí. Na podnetoch záleží. To neznamená, že všetci ľudia si vždy objednajú na firemnom obede steak, alebo sa prejedia do bezvedomia v AllYouCanEat reštauráciách.

Znamená to len, že vo všeobecnosti si ľudia v takýchto podmienkach budú objednávať drahšie jedlá a jesť viac, než keby boli v klasickej reštaurácii s rodinou. Pri téme stravovania nevyvoláva tento spôsob uvažovania žiadne veľké emócie.

Ale skúsme ho aplikovať na vzdelávanie. Ako mení správanie zákazníkov bezplatnosť vzdelávania a ako by sa zmenilo v prípade, ak by si ho platili sami z vlastného vrecka? A čo by to znamenalo pre poskytovateľov služieb?

Prečítajte si tiež:

Toto sú legitímne ale nebezpečné otázky. Dokonca aj mňa, ako otca troch detí, zamrazí pri predstave platenia za dekády ich vzdelávania. To je reflex, za ktorý je zodpovedný zvyk bezplatnosti. Viem, že na konci dňa to vzdelávanie prostredníctvom daní zaplatím.

Pozor Aktualita: Železnice bojujú za zmenu poddimenzovanej pracovnej situácie v sektore! Víta to aj občianska iniciatíva Na železnicu

Alebo dokonca ešte preplatím. Ale čo platobná brána nevidí, to srdce nebolí. Aj ja ako ekonóm, ktorý vie z rukáva súkať rozpočet ministerstva školstva a výšku normatívu na žiaka, emočne prepadám fiškálnemu klamu. Klamu, že štát dokáže naservírovať obed zadarmo. Čo potom ostatní ľudia?

Nedochutené vyučovanie

Tieto negatívne emócie by však nemali byť prekážkou zamýšľania sa nad súkromným financovaním vzdelávania. Iba tak je možné s triezvou hlavou zhodnotiť, aké sú skutočné náklady bezplatného školstva. A tým nemyslím finančné vyčíslenie nákladov. To je účtovnícka otázka, ktorú zodpoviete letmým pohľadom na náš web Cenastatu.sk.

Ekonóm nie je účtovník. Keď sa ekonóm pýta na skutočné náklady bezplatného školstva, zaujíma ho, ako bezplatnosť ovplyvňuje správanie spotrebiteľov a poskytovateľov služieb. A či negatíva spojené s týmito zmenami v správaní náhodou neprevyšujú benefity.

Prečítajte si tiež:

Nebudú bezplatné školy servírovať „nedochutené“ vyučovanie? Nebudeme penalizovať výborné inovatívne školy, kde neplatia „stravenky“? Nebudú žiaci a ich rodičia menej vyberaví „stravníci“ a nebudú sa zbytočne „prejedať“ nekvalitného vzdelávania?

Náklady verejných služieb zadarmo zďaleka nie sú len tie finančné vo forme zaplatených daní. Ale aj tie neviditeľné vo forme inovácií a pokroku, ktorý nenastal, lebo podnikatelia nedokázali konkurovať dumpingovým cenám štátu.

Bezplatné vzdelávanie a inovácie

Zoberme si príklad štátneho podniku Slovenskej pošty. Keby politici presvedčili voličov, že ľudia majú právo na bezplatné posielanie listov a balíkov, tak by dnes spoločnosť Packeta (pôvodne Zásielkovňa) pravdepodobne neexistovala. Nedokázala by rozbehnúť svoj biznis v prostredí s nulovými cenami ich štátneho konkurenta.

Teda hypotetická bezplatná pošta by nás nestála len 300 miliónov eur (jej dnešné tržby), ale aj neexistenciu inovácie v podobe Packety. A to sú veľké náklady. Packeta je dnes líder v poštových a kuriérskych inováciách. Využíva existujúce maloobchodné predajne rôzneho druhu po celom Česko-slovensku, z ktorých sa stali vďaka ich jedinečnému softwaru de facto „poštové pobočky“.

Prečítajte si tiež:

Packeta si tak nemusí prenajímať priestory a platiť výplaty ako tradičná pošta. Je to krásna ukážka definície zdieľanej ekonomiky – software dokázal aktivovať ekonomický potenciál, ktorý ležal ľadom (kamenné maloobchodné pobočky). Dnes Packeta buduje sieť balíkových boxov v obciach nad 1 500 obyvateľov. A tie slúžia nielen na prijímanie, ale aj odosielanie zásielok.

Pozor Aktualita: Uplynulo pätnásť rokov od výbuchu v handlovskej bani, o život vtedy prišlo dvadsať ľudí

To, čo štát poskytuje pod názvom „univerzálna poštová služba“ má dnes súkromnú a komerčne úspešnú alternatívu. A to všetko vďaka tomu, že Packeta nemusela čeliť nekalej konkurencii poskytujúcej bezplatné služby. Aj keď je pravda, že Packeta musí krížovo dotovať vlastnú konkurenciu cez zaplatené dane, ktoré idú na stratovú štátnu poštu.

Garancia vrátenia peňazí. Áno, aj v školstve

Kľúčová otázka je, koľko takýchto inovácií v školstve nevzniklo a nemohlo sa rozšíriť, lebo štát poskytuje bezplatné vzdelávanie. Ako by vyzerala Packeta vzdelávania? Jeden príklad poznáme. Vďaka tomu, že vysokoškolské štúdium nemá všade na svete auru ľudského práva na bezplatné vzdelanie, vznikla v odbornom školstve zaujímavá inovácia.

Ide o inováciu v spôsobe financovania, ktorá naberá na popularite v Spojených štátoch. Konkrétne hovorím o Income Share Agreement (dohoda o zdieľanom príjme). Tá funguje tak, že namiesto zaplatenia školného vopred sa študent zaviaže, že ak sa po škole zamestná a bude zarábať dostatočne vysokú mzdu, začne škole na nejaký čas platiť časť zo svojej výplaty.

Je to šikovná inovácia v kontraktuálnych vzťahoch, ktorá umožňuje zaplatiť si vzdelanie aj chudobnejším študentom, ktorí sa nechcú zadlžiť študentskou pôžičkou. A zároveň tento spôsob financovania slúži ako „garancia vrátenia peňazí“, pretože ak škola poskytne nekvalitnú službu a neprinesie absolventovi dobrú kariéru, tak škole nemusí zaplatiť nič.

Prečítajte si tiež:

Dohoda o zdieľanom príjme tak prepája osud študenta s osudom školy. Odrazu má škola silnú motiváciu zabezpečiť praktické, relevantné a efektívne vzdelanie. Pretože inak neuvidí peniaze. Škola ide s kožou na trh a vsádza všetko na budúcnosť svojich absolventov.

Pozor Aktualita: Rusko si predvolalo českého chargé d'affaires

A tak bude robiť všetko preto, aby sa im darilo. Tieto školy zvyknú okrem odborného vzdelania poskytovať aj služby mentoringu, kariérneho poradenstva, nacvičovanie pohovorov a vyjednávania vyšších miezd.

Táto inovácia v odbornom vzdelávaní by však v Spojených štátoch pravdepodobne nikdy nevznikla, keby tam bolo vysokoškolské štúdium bezplatné ako u nás. Dohody o zdieľanom príjme by ťažko dokázali konkurovať dumpingovým cenám bezplatných univerzít.

Článok pôvodne vyšiel na blogu Pokrok bez povolenia.