Slováci si budú môcť predĺžiť dvojročnú záruku o ďalších 12 mesiacov. Batérie budú vymeniteľné (rozhovor)

Čo znamená táto smernica pre spotrebiteľov? Kde môžeme očakávať zmeny a aké výhody z toho plynú? Na novinky, ktoré Právo na opravu prináša, sa pozrieme bližšie s generálnym riaditeľom združenia výrobcov domácich spotrebičov APPLiA Slovakia Andrejom Hrdličkom.

V článku sa dočítate:

• Či sa možnosť predĺženia záruky o 12 mesiacov bude týkať aj aktuálne predávaných výrobkov.
• Koľkokrát bude môcť zákazník túto možnosť využiť.%
• Či v zákone ostane možnosť vrátenia výrobku pri opakovanej reklamácii tej istej chyby.
• Prečo sa opravy vzhľadom na cenu niekedy nemusia oplatiť viac ako nákup nového výrobku.
• Ako sa zákazník ešte pred kúpou výrobku dozvie, či je výrobok opraviteľný.
• Či si zákazníci po novom budú môcť svojpomocne vymeniť batérie v elektronike.

K dvojročnej záruke pridajú 12 mesiacov

V akom stave je aktuálne príprava smernice o Práve na opravu? Existuje už vo finálnej podobe?

Právo na opravu má už svoje číslo v legislatíve. Je to Smernica o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru a zmene ďalších smerníc (2024/1799) z 13. júna 2024.

Je to už jej schválená finálna podoba. To znamená, že teraz majú členské krajiny Európskej únie dva roky na implementáciu. Transpozícia do národnej legislatívy musí prebehnúť najneskôr do 31. júna 2026. A podľa našich informácií, slovenská vláda už pripravuje prvý hrubý draft.

Ešte však upresním, že transpozícia sa týka dvoch smerníc. Okrem Práva na opravu je tou ďalšou Smernica o zvýšených právach spotrebiteľa, v angličtine je to Empowering Consumer Rights. A tá je zameraná na problematiku zavádzania spotrebiteľov na základe ekologických pojmov.

Čiže je to smernica proti takzvanému greenwashingu?

Áno. Povedzme, že výrobcovia často hovoria o tom, aký je ich produkt ekologický alebo vyrobený bez použitia elektrické energie, že nevytvára žiadne emisie a podobne.

Nová legislatíva teda nastavuje parametre a podmienky, aby si výrobcovia len tak nepísali, že majú ekologické výrobky, respektíve, že je proces výroby šetrný k životnému prostrediu. To znamená, aby sa tieto pojmy „eko“ a „bio“ nezneužívali a neoprávnene nepoužívali ako environmentálna výhoda, na ktorú súčasná mladá generácia Z reaguje veľmi pozitívne – tá má rada všetko „eko, bio, natural“.

Výrobcovia totiž niekedy používajú ekológiu na porovnávanie s konkurenciou. Tvrdia niečo v štýle, že ich výrobok je ekologickejší než produkt konkurenta. A pritom na to neexistujú technické požiadavky, respektíve nevedia dodať hmatateľné dôkazy.

Pritom ako Právo na opravu, tak aj smernica o zvýšení práv spotrebiteľa sa netýkajú len elektroniky, ale viacerých typov výrobkov určených pre domácnosť – od nábytku cez elektroniku až po oblečenie. Najmä Smernica o posilnení práv spotrebiteľa vznikla hlavne na základe problematiky týkajúcej sa oblečenia.

A obidve tieto smernice sa implementujú do nášho občianskeho zákonníka a do Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý je v aktuálnej verzii platný od 1. júla 2024.

Poďme však späť k Právu na opravu a najmä domácej elektronike a spotrebičom. Aké sú výsledky po vašich posledných konzultáciách s Ministerstvom hospodárstva SR?

Riešili sme kľúčové veci, napríklad, že podľa jedného z bodov smernice bude výrobca povinný predlžiť záručnú opravu o ďalších 12 mesiacov v prípade uplatnenia záručnej opravy počas prvých 24 mesiacov. Čiže ak sa vám výrobok pokazí do 24 mesiacov od jeho nákupu, tak vám výrobca urobí záručnú opravu a máte nárok na predĺženie záručnej doby o ďalších 12 mesiacov záruky na celý výrobok. Nezáleží pritom, v ktorom čase počas prvých 24 mesiacov záručnú opravu uplatníte.

Prečítajte si tiež:

V minulosti sme sa rozprávali o tom, že pri predĺžení záruky o ďalších 12 mesiacov vidíte problém v súvislosti s niektorými produktmi. Napríklad ste spomínali, že ak sa vám na novom televízore pokazí diaľkový ovládač, pričom dostanete 12 mesiacov záruky na celý televízor, tak tu vidíte riziko zneužívania legislatívy zo strany spotrebiteľov. Ako to teda dopadlo? Aj v tomto prípade bude záruka predĺžená o ďalších 12 mesiacov na celý produkt, teda celý televízor?

Áno, lebo je súčasťou produktu, bez ktorého ho plnohodnotne neviete ovládať. Pokiaľ však bude diaľkový ovládač napríklad zakúpený samostatne, tak predĺženie záručnej doby sa bude týkať len diaľkového ovládača.

Bude sa predĺženie o 12 mesiacov vzťahovať už aj na výrobky, ktoré sa predajú v roku 2025?

Nie, legislatíva by mala byť implementovaná najneskôr 31. júna 2026, pričom nové pravidlá sa majú týkať až výrobkov predaných po 31. júli 2026.

Raz a dosť

Stihne podľa vás Slovensko implementovať smernicu včas?

Garant zákona Ministerstvo hospodárstva, odbor ochrany spotrebiteľa, už pracuje na implementačnom drafte smerníc do národnej legislatívy (do Občianskeho zákonníka) a draft dostupný na úvodné pripomienky sa očakáva začiatkom roka 2025. Smernica bola schválená v júni 2024.

S ministerstvom sme riešili aj to, že už teraz existujú rôzne predĺžené záruky, ako napríklad výrobcom ponúkaných napríklad 5 či 10 rokov na kompresor alebo čerpadlá. Tieto predĺžené záruky poskytujúce výrobcami sú snahou o uplatnenie svojho produktu na trhu a garanciou funkcionality použitých namáhaných dielov počas predĺženej doby používania. Napríklad v chladničkách ide kompresor neustále, preto sa výrobcovia predbiehajú, kto dá na produkt dlhšiu záruku.

A teraz bolo otázkou, či budú predĺžené lehoty na 12 mesiacov po zavedení novej legislatívy platiť aj na tieto 5- či 10-ročné lehoty. Tých sa však predĺženie o 12 mesiacov netýka, platiť bude len pre zákonnú 24-mesačnú záruku.

Čiže výrobcovia s predĺžením záručnej doby o 12 mesiacov nemajú problém?

Problém 12-mesačnej predĺženej záruky vidíme inde. Cieľom tejto smernice by malo byť, aby si ľudia začali dávať opravovať výrobky. No v novom Občianskom zákonníku sa paradoxne znížil počet garantovaných opráv tej istej chyby. Doteraz existovalo pravidlo „dvakrát a dosť“, čiže pri tretej reklamácii toho istého problému ste mali nárok na vrátenie peňazí.

Teraz tu máte „raz a dosť“. Čiže jedenkrát sa vám niečo pokazí a ak sa vám to isté pokazí druhýkrát (do šiestich mesiacov od prvej tej istej chyby), tak môžete odstúpiť od zmluvy, výrobok vrátiť a požiadať o vrátenie peňazí. A práve túto situáciu by malo zohľadňovať predlženie záruky o 12 mesiacov. To znamená, že ak si zákazník dá niečo opraviť, hoci má nárok na vrátenie peňazí, tak mu výrobca má poskytnúť 12 mesiacov navyše. Výrobcovia s tým problém nemajú, len problém je, že keď si zákazník dá produkt opraviť, tak výrobca mu musí záruku predĺžiť o 12 mesiacov už pri prvej oprave.

Prečítajte si tiež:

No v čom je teda riziko?

Smernica negarantuje, že keď zákazník prijme predĺženie o 12 mesiacov, tak už potom nemá nárok na vrátenie peňazí a výrobok si musí dať opäť len opraviť. Inak povedané, za výrobcov by efekt predĺženia záruky mal zmysel, ak by bola obmedzená možnosť vrátenia peňazí za výrobok napríklad v štýle „tri opravy a dosť“ alebo časovým limitom. To znamená, že keďže už využil možnosť predĺženia záruky, tak by už nemal mať nárok na vrátenie peňazí.

Čiže tak trochu sa obávame straty zmyslu predĺženia záruky. Zdá sa nám, že nebude plnohodnotne plniť účel. Ako to však bude fungovať v praxi, nám na ministerstve momentálne odpovedať nevedeli, pretože smernica je pomerne všeobecná a v mnohých bodoch sa odvoláva na ekodizajn požiadavky na jednotlivé výrobky.

Pritom pokiaľ ide o domáce spotrebiče, tak 80 % výrobkov spadá pod ekodizajn. A ekodizajn nám zasahuje do všetkých častí vývojového a výrobného procesu – od používania chemických prímesí a látok vo výrobkoch cez recykláciu, logistiku, označovanie uhlíkovej stopy, opraviteľnosť, renováciu výrobkov, dodávanie náhradných dielov, poskytovanie dielov nezáručným servisom a tak ďalej. A v jednotlivých požiadavkách ekodizajnu na výrobok sa môže aj jasne definovať, za akých podmienok si zákazník bude môcť uplatniť predĺženie záruky o 12 mesiacov.

Ale skôr očakávame, aký bude správny výklad predĺženia 12 mesačnej doby vyplývajúcej zo smernice Právo na opravu. Na to si musíme počkať počas implementácie.

Pri výrobkoch, ktoré nie sú definované v ekodizajne, ako sú audiovizuálna technika, slúchadlá a tak ďalej, sa tých 12 mesiacov bude musieť uplatniť automaticky.

Koľkokrát bude môcť zákazník využiť predĺženie o 12 mesiacov? Keď sa mu niečo pokazí po jeden a pol roku od nákupu, bude na výrobok predĺžená záruka o 12 mesiacov a keď v horizonte ďalších 12 mesiacov dôjde k ďalšej poruche, znova požiada o opravu, tak znova vznikne nárok na predĺženie o ďalších 12 mesiacov?

Nie, toto predĺženie bude môcť spotrebiteľ využiť len raz.Čiže minimálna doba záruky je 2 roky plus 12 mesiacov.

Opravy nemajú byť odstrašujúce

Čo ešte sa s novou legislatívou zmení pre spotrebiteľa?

Mal by od výrobcu dostávať viac informácii o možnostiach opráv. To znamená, že producent bude povinný informovať o všeobecne odhadovaných cenách náhradných (vybraných) dielov. No to sa týka hlavne pozáručnej opravy, kde spotrebiteľ hradí danú opravu. Pretože zámerom tejto smernice je podpora a zvýšenie záujmu spotrebiteľov dať si výrobky opravovať namiesto toho, aby ich likvidovali ako elektroodpad. To znamená, aby od opravy neboli nejakým spôsobom odstrašení.

Čo to znamená v praxi? Budú výrobcovia zverejňovať cenníky?

To znamená, že výrobca by mal od roku 2027 na svojej stránke uvádzať predbežné, očakávané alebo odhadované ceny vybraných dielov. Myslíme si, že zoznam dielov bude definovaný v ekodizajne. No tu je problém v tom, že výrobca síce nastaví, že odhadovaná alebo očakávaná cena dielu (napríklad kompresoru do určitej série modelov chladničiek) bude orientačne 80 eur. No pôjde o maloobchodnú odporúčanú predajnú cenu? Žiadny výrobca nemôže nastaviť cenotvorbu ďalším subjektom (v našom prípade zmluvným servisom). Môže len odporúčať.

Cenotvorba celej pozáručnej opravy vrátane cenotvorby dielov je už v rukách daného servisu. Ale žiadny výrobca nemôže definovať tieto ceny. Tým pádom bude mať cena čisto len orientačný charakter. A či je to primeraná cena? To nikto nevie povedať, lebo servis si robí svoju vlastnú cenotvorbu.

V zmysle smernice však servis musí vo svojich cenách zohľadniť svoje náklady. A sem spadá mzda, režijné náklady, náklady na náhradné diely, náklady na prevádzku opravárenského zariadenia a bežnú maržu. A cena dielu alebo opravy nesmie byť úmyselne odradzujúca. Toto je napísané v legislatíve. Avšak opäť sa pýtam, čo je to úmyselne odradzujúca cena?

3fotky v galérii Oprava spotrebiča by v prvom rade mala mať ekonomický zmysel ako pre servis, tak aj spotrebiteľa. Zdroj: istock

Čiže ceny budú vo veľkej miere závisieť na servisoch, nie na výrobcoch.

Zároveň si treba uvedomiť, že teraz sa zvyšuje DPH, zavádza sa transakčná daň a všetci živnostníci, ktorí mohli byť od nej oslobodení, tak nebudú. Lenže im sa všetko odvíja od obratu, pričom náhradné diely naozaj nie sú lacné, čiže aj obraty majú relatívne vysoké.

A ďalší problém je, že v prípade domácich spotrebičov sa opravy robia v domácnostiach. Opravárom teda stúpnu aj náklady na dopravu. Musia mať auto, musia si do výjazdu započítať svoj čas strávený samotnou dopravou a k tomu si účtujú približne 30 eur za hodinovú sadzbu práce – to hovorím len orientačne. A v tomto by mali mať všetky svoje režijné náklady.

Pritom spotrebitelia nevedia využiť alebo nechcú využívať službu vzdialenej diagnostiky bez potreby výjazdu servisného technika (pokiaľ to výrobok umožňuje). Čiže len kvôli diagnostike poruchy na mieste, v domácnosti, si opravár naúčtuje približne 50 eur za dopravu, k tomu 30 eur za čas, a zrazu sme na 80 eurách. A je to úmyselná alebo odradzujúca cena? No, bohužiaľ, z pohľadu zákazníka, ak nový výrobok stojí 300 eur, tak 80 eur už tvorí náklad, nad ktorým rozmýšľa, či si dá výrobok opraviť. Pritom sú to oprávnené náklady daného servisu.

A to sa ešte nerozprávame o tom, že servisný technik tam musí prísť ešte raz kvôli samotnej výmene dielu. Vo výsledku síce možno vymení len termostat, ktorý ako taký stojí 10 eur, no výsledná cena opravy je rádovo vyššia.

Čiže sa dostávame do inej roviny. Môže sa stať, že spotrebiteľa odradí finančný aspekt nákladov na opravu a vyhodnotí, že oprava sa v mnohých prípadoch finančne veľmi neoplatí.

Výrobca nemôže opravára prinútiť, aby k zákazníkovi išiel za 30 eur. On vám bežne povie, že má režijné denné náklady 200 až 250 eur, kde má okrem dopravy a svojho času zarátané aj školenia, nevyhnutné certifikácie, prenájom priestorov, mzdy zamestnancov, obstarávacie ceny nástrojov a nutný prostriedok na opravy, automobil a tak ďalej.

Batérie sa budú dať vymeniť

Bude legislatíva vyžadovať aj nejaké úpravy samotnej konštrukcie spotrebičov zo strany výrobcov? To znamená, budú ich musieť konštruovať tak, aby boli ľahšie opraviteľné? Povedzme, že budú musieť používať menej nitov, viac skrutiek, menej lepidla a viac rozoberateľných spojov? A neprejaví sa to potom aj na vyššej cene týchto produktov?

Spôsob, ako má výrobca dosiahnuť ľahšiu opraviteľnosť, nie je v smernici definovaný vôbec. Súťaž medzi konkurentmi sa musí zachovať a spôsob dostupnosti k jednotlivým častiam výrobku si navrhuje každý výrobca sám a do toho nezasahuje ani EÚ, lebo potom by neexistoval trh postavený na konkurenčnej a technologickej výhode.

Čiže ak by legislatíva definovala presne, aký spôsobom majú byť diely vo výrobku prístupné v rámci servisu, bol by to problém. Výrobca práve svojím individuálnym vývojom môže priniesť takú technológiu spojov, že nemusia byť vôbec skrutkované a pritom budú rozoberateľné a oproti konkurentovi môže mať určitú výhodu na trhu.

Niekto možno používa závesný systém držania bubna na pranie a iný výrobca zasa odlišný systém, prípadne vyžíva špeciálny stroj, ktorý daný konštrukčný prvok otvorí. Ovplyvňovanie technológií priamo legislatívou by nemalo dobrý dopad na konkurenčný boj medzi výrobcami.

Prečítajte si tiež:

Ako chce teda EÚ dosiahnuť, aby boli výrobky z technického, alebo konštrukčného, hľadiska ľahšie opraviteľné?

Bude zavedený takzvaný stupeň opraviteľnosti, čiže sa určí, do akej úrovne má byť výrobok opraviteľný. A toto bude priamo stanovené v ekodizajne k jednotlivému výrobku.

Stupeň opraviteľnosti bude informácia pre spotrebiteľa uvedená buď priamo na výrobku, alebo súčasť nových energetických štítkov alebo samotnou ikonou na výrobku (formát ešte nie je zadefinovaný). Spotrebiteľ podľa neho bude vedieť, do akej úrovne je výrobok konštruovaný na účel opravy.

Napríklad to môže byť číselné vyjadrenie 1/10, kde 1 predstavuje najnižšie hodnotenie opraviteľnosti a môže znamenať, že výrobok je neopraviteľný, a ak sa pokazí, musí sa meniť za nový kus. Naopak hodnotenie 10/10 už bude znamenať, že výrobok bude opraviteľný až do komponentnej opravy (zákazník si bude môcť dať opraviť výrobok komponent od komponentu a diely budú aj takto dostupné).

Detaily budú definované v jednotlivých kategóriách výrobkov cez požiadavky ekodizajnu . Ale stále sme v procese tvorby, takže nepoznáme finálnu kategorizáciu opraviteľnosti a ani detaily jednotlivých požiadaviek na opraviteľnosť a samotné zobrazovanie.

Čiastočne sú základné požiadavky na opraviteľnosť platné už od roku 2021 (ale len formou povinnosti držaním vybraných náhradných dielov po dobu 7 až 10 rokov po ukončení výroby).

Tieto zmeny sú inšpirované automobilovým priemyslom, kde sú takéto povinnosti už aplikované a Európska komisia urobila „copy-paste“ z požiadaviek do ekodizajnu. A do smernice o Práve na opravu to dali len ako všeobecnú požiadavku s odvolávkou na ekodizajn.

3fotky v galérii Používateľsky vymeniteľné batérie sa týkajú aj smartfónov. Na vodotesné výrobky sa však táto podmienka nevzťahuje. Odolnosť voči vode pritom už dnes ponúka väčšina aj cenovo dostupných mobilov. Zdroj: istock

Vraveli ste, že nová legislatíva sa týka aj iných segmentov, nielen elektroniky a spotrebičov. Čiže lepšie opraviteľné budú aj iné produkty?

Áno, dôležité je opäť povedať, že smernica o Práve na opravu nezahrnie len elektrické a elektronické výrobky. Zahrnie všetky výrobky pre domácnosti. Bavíme sa aj o nábytku, textile, obuvi a u nás aj o rôznych mechanických príslušenstvách, vešiakoch, držiakoch… Problematiku so zavádzaním do praxe ako u nás (v elektre) teda bude treba riešiť v iných sektoroch priemyslu. Lebo segment elektra je regulovaný už od roku 2004.

Nás sa však týka aj legislatíva o odpadoch a batériách. Zo zákona bude povinnosťou, aby boli od roku 2027 všetky typy batérií vo výrobkoch používateľsky vyberateľné. Výrobky obsahujúce akúkoľvek batériu do hmotnosti 5 kg budú musieť byť používateľsky vyberateľné z výrobku bez používania špeciálnych nástrojov (okrem batérii používaných automobilovom priemysle a elektrických skútroch, bicykloch a motorkách).

To znamená, že ak má výrobok v sebe zabudovanú malú „gombíkovú“ batériu napríklad na zálohovanie času alebo informácií do pamäte, spotrebiteľ si bude musieť vedieť túto batériu po vybití sám vymeniť.

Nebude sa to týkať výrobkov použiteľných vo vlhkom prostredí alebo určených na styk s vodou, kde musí byť dodržaná vodotesnosť (u nás sú to hlavne holiace strojčeky, epilátory, ohrievače vody – bojlery). Ale dané produkty musia mať možnosť vymeniť batériu napríklad cez servis, aby bola dodržaná vlastnosť vodotestnosti.

Toto opatrenie sa však netýka Práva na opravu, ale je súčasťou Nariadenia Európskeho parlamentu o batériách a odpadových batériách (2023/1542).

Kedy má byť spomínaná legislatíva o batériách implementovaná?

Nepôjde o implementovanie, pretože je to nariadenie, to znamená, že bude priamo účinné. A prechodné obdobie je do 18. februára 2027.

To znamená, že najneskôr od 18. februára 2027 budú musieť byť batérie používateľsky vymeniteľné aj na iných zariadeniach, nielen na mobilných telefónoch? Týka sa to teda napríklad aj holiacich strojčekov?

Áno, ak nejde o holiaci strojček umývateľný pod vodou. V takomto prípade, rovnako ako pri epilátoroch či ohrievačoch vody – bojleroch, sa totiž uplatňuje výnimka, pretože po rozobraní neviete zaručiť vodotesnosť. To znamená, že výnimka sa bude vzťahovať aj na vodotesné hodinky, mobily a tak ďalej. V týchto prípadoch však bude musieť výrobca zabezpečiť vymeniteľnosť odborným servisom.

Chystá sa burza opravárov

V minulosti sa hovorilo aj o akomsi webovom portáli, kde ľudia budú žiadať o opravu spotrebiča, pričom servisy budú môcť predkladať svoje ponuky. Toto stále platí?

Áno, len ministerstvo ani Európska komisia ešte nevedia, akým spôsobom sa tento portál bude vytvárať. Stále to nie je uzavreté. Musia ho vytvoriť do 31. júla 2027, čiže majú na to ešte necelé tri roky. Avšak návrh jeho podoby a fungovania by mali byť dostupné na pripomienkovanie niekedy v roku 2026.

Portál bude národný, čiže bude v každej krajine vyzerať inak?

Nie, portál bude európsky. No existuje možnosť, aby si členský štát vytvoril svoj národný portál, ktorý však musí byť prepojený s európskym.

Základný princíp by však mal byť taký, že si ako zákazník požiadate cez portál o opravu, a sám si vyberiete registrovaný servis v portáli, ktorý vám najviac vyhovuje.

Zadáte do systému značku, model, prípadne aj sériové číslo výrobku, a čo najpresnejšie popíšete chybu. A servis sa potom musí vyjadriť do 30 dní. Navrhne vám cenu, napríklad 80 eur za čerpadlo a 50 eur za prácu. Tiež si tam bude môcť dať podmienku, že je nutná diagnostika, pretože na základe popisu nemusí vedieť presne, či v skutočnosti nejde o chybu inej súčiastky. Vtedy preto bude mať ešte priestor na upresnenie ceny podľa skutočnej chyby zistenej po diagnostike. No ak už na základe vlastných skúseností vie, že, povedzme, čerpadlo je pri danom modeli častým problémom, tak je ponuka platná.

Akonáhle však ponuku prijmete, tak bude právne záväzná pre obidve strany, teda pre servis a aj pre vás. Ak teda ku vám príde technik, tak si už bude môcť sumu za opravu od vás vymáhať. No bude to platiť aj naopak. Ak pôvodne uviedol, že oprava bude stáť 130 eur aj s dopravou a prácou, no potom povie, že prišiel drahší diel, čiže by bola vyššia aj cena, tak vy zaplatíte len 130 eur. Prípadne tam bude možnosť nastavenia maximálnej ceny opravy a nad jej rámec už nebude možné ísť.

Prečítajte si tiež:

Bude to podľa vás takto fungovať?

Myslíme si, že v začiatkoch bude problém servisných technikov na tento portál vôbec dostať. Skôr to bude platforma pre nejaké špecifické alebo veľmi drahé výrobky alebo výrobky iného segmentu, kde nie je servisná sieť zabezpečená na dostatočnej úrovni. Sieť pre bežné domáce spotrebiče je relatívne zabezpečená v rámci všetkých krajín. Ale uvidíme.

Európska komisia, samozrejme, ešte do 31. júla 2026 musí vypracovať i európske normy definovania kvality na opravárenské služby. Čiže bude existovať šablóna pre ich hodnotenie. No zatiaľ nevieme, čo bude obsahovať.

Okrem toho, výrobca síce nesmie odmietnuť opravu z ekonomických dôvodov, avšak budú tu stanovené nejaké výnimky, respektíve podmienky pre možné odstúpenie od zmluvy zo strany výrobcu. To bude platiť napríklad vtedy, ak sa ukáže, že náhradný diel a jeho výmena vyjde viac ako celý nový produkt. Príkladom sú jednoduché 20-eurové zastrihávače vlasov, kde už hodinová sadzba v servise u nás na Slovensku stojí okolo 30 eur bez DPH a samotná oprava je neekonomická.

Takže v podstate nebudú musieť byť opraviteľné všetky výrobky?

Áno, platí to aj vo vzťahu k životnému prostrediu. Nie všetky výrobky musia byť „zelené“ a opraviteľné. Bavíme sa o produktoch, ktorých výrobná cena alebo predajná cena je taká nízka, že sa ich neoplatí opravovať.

No naopak, existujú aj špecifické výrobky, pri ktorých musia byť zabezpečené isté hygienické štandardy. Napríklad IPL epilátory, kde sú naozaj veľmi drahé lasery a vyžadujú si špeciálne prístroje. A servis týchto výrobkov sa vykonáva len v špecializovaných servisoch v EÚ.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.