Maliar Andrej Dúbravský: Neodbornosť v kultúre? Vedenie múzea sa vymenilo, moje obrazy skončili nad gaučmi zberateľov (rozhovor)

Do povedomia sa dostal vďaka kritike ministerke kultúry, pritom svoje diela vystavuje v New Yorku a Berlíne.

„Kontroverzným umelcom som sa chcel stať ako 20-ročný. Nepodarilo sa. Dnes, keď maľujem prevažne včeličky a húsenice, som najkontroverznejší maliar v krajine,“ usmieval sa v rozhovore pre Aktuality.sk maliar Andrej DÚBRAVSKÝ.

Priznáva tiež, že ho viac než falzifikáty jeho diel hnevá kšeftárstvo s nimi: „Nechcem dopadnúť tak, že budem mať také drahé obrazy, že sa nebudú dať zlacniť a nikto si ich nebude môcť kúpiť.“

Umelec, ktorý sa otvorene hlási ku queer komunite, sa tento rok stal patrónom Filmového festivalu inakosti. V Bratislave sa bude konať od 20. do 26. novembra.

V rozhovore sa dozviete:

– čo ho šokovalo pri oslovení byť patrónom festivalu inakosti,

– prečo ako queer osoba nedostáva veľa hejtov,

– ktorí politici mu urobili „reklamu“,

– čo mu spôsobilo nové vedenie múzea,

– prečo by sa mu odchádzalo ťažko zo Slovenska,

– akým spôsobom rieši falzifikáty svojich diel,

– od čoho sa odvíja cena za jeho obrazy,

– prečo často maľuje húsenice a včely,

– či ho volali do politiky.

Ľudia z festivalu priznali, že veľmi dlho riešili, ako vás osloviť. Máte pocit, že sa vás vo všeobecnosti ľudia boja?

Pozor Aktualita: Odborník o Ficovej ceste roka: Premiér sa poklonkuje Číne. Peking získa po Orbánovi novú spojku (podcast)

Mňa to úplne šokovalo. Väčšinu roka som v zahraniční a potom keď som na Slovensku, bývam na vidieku, a preto ani neviem, čo si o mne ľudia myslia. Potom započujem, že dlho nado mnou ľudia premýšľajú, keď ma chcú osloviť. Takže super, nech sa ma boja, než keby ma nemali celkovo nerešpektovať (smiech…).

Prečo ste kývli stať sa patrónom festivalu?

Keďže som často rozlietaný po svete a popritom sa dejú rôzne udalosti v krajine, mám pocit, že by som mal priložiť ruku k dobrým nápadom. Napríklad prispieť k zlepšovaniu života queer ľudí na Slovensku alebo celkovo k zlepšovaniu demokracie.

Nemám vždy túto možnosť, lebo bývam zaneprázdnený maľovaním alebo pripravujem výstavy. Alebo jednoducho neviem ako to urobiť, Teraz sa mi ponúkla možnosť tým najlepším možným spôsobom – cez maľbu, ktorá mi je najbližšia.

Novinárom ste o sebe povedali, že o vás vedia všetko a že ste už „starý gej“. Okrem toho ste sa v minulosti posťažovali, že vás mnohí vnímajú ako „gej maliara“, pričom túžite, aby ste boli v ich očiach ako „super maliar“. Stále je to tak?

Tá nálepka gej maliara sa zmenila na maliara z dediny. Každý umelec má na sebe isté nálepky a ja sa ich asi tiež nezbavím. Zžívam sa s nimi, lebo sa im nedá vyhnúť, možno s nimi dnes zámerne pracujem.

Pozor Aktualita: Pri raketovom útoku Hizballáhu bolo zranených 19 ľudí

Gej maliar súvisel s mladosťou, keď som začínal kariéru. Bolo tam veľmi veľa neistoty a sebapochybnosti. Snažil som sa niečo dokázať okoliu i sebe a nemať nálepky. Ale postupne som si nad nimi vytvoril väčší nadhľad – čo si o mne kto myslí.

Dostávate hejt spolu s partnerom – čo sa ľuďom na vás nepáči?

Musím sa priznať, že je toho málo.

Je to tým, že sa pohybujete v umelecko-kultúrnej bubline?

Možno je to tým, že výtvarné umenie zaujíma menej ľudí, cez ktoré by ma mohli poznať. Na druhej strane je super, že ľudí vôbec zaujíma. Asi krikľúňov zjavne umenie až tak veľmi nezaujíma. Oni sa vyhejtujú na politikoch, hercoch. Hejtovať maliara je asi strata času (smiech…).

Spomínam si však na kauzu, keď pani ministerka kultúry dala vlani zvesiť v Slovenskom rozhlase môj obraz. Potom som dostával správy cez sociálne siete. Šokovalo ma ani nie to, že mám nenávistné odkazy, ale to, že sa ma boja.

Ako keby som maliarskou tvorbou mohol ohroziť ich rodiny či životy. To z nich majú moje obrazy spraviť teplých ľudí? Úprimne mi to bolo ľúto. A môžu za to najmä politici, ktorí svojich voličov vydesili. Nemyslím, že by umelec a umenie malo byť pre spoločnosť strašidlom.