Článok vychádza ako súčasť série k 35. výročiu Nežnej revolúcie.
HANDLOVÁ: Poslednú tonu hnedého uhlia na Slovensku vyviezli baníci na povrch takmer pred rokom, konkrétne 20. decembra 2023 z bane Nováky. Spolu s ťažbou uhlia skončila aj tepelná elektráreň Nováky, ktorá ho spaľovala. Na Slovensku pominula „doba uhoľná“, ktorá na hornej Nitre trvala od roku 1909, keď sa v Handlovej začalo s priemyselnou ťažbou uhlia. V regióne by sme aj dnes ťažko hľadali rodinu, ktorá nemá medzi príbuzenstvom baníka.
Hoci práca v podzemí bola fyzicky náročná a spojená so stále prítomným rizikom ohrozenia zdravia a života, mnohí baníci na ňu spomínajú s hrdosťou a nostalgiou. Najmä pred rokom 1989 požívali úctu a ich profesia bola privilegovanou.
„Zažili sme slávu aj pád baníctva. Časy, keď priemysel potreboval uhlie a bane ľudí, aj útlm a a zatvorenie baní. Je to smutné, lebo tu žili a žijú aj viacgeneračné banícke rodiny. Ale doba sa vyvíja,“ povzdychne si bývalý baník a banský záchranár Jozef Javurek. Stretli sme sa s ním práve v Handlovej, kde žije. V meste majú dodnes Námestie baníkov a názov Baník nesú aj hotel či kino. Ide však skôr o pripomienky zašlej slávy, aktuálne je totiž hornonitriansky región v procese transformácie a hľadania možností, ako prežiť bez štátom dotovanej ťažby. Miestni sa obávajú odlivu ľudí a tiež nezamestnanosti.
Aktuality zaujímalo, aké postavenie mali baníci v období socializmu, ako sa to zmenilo po Novembri 89 aj to, akým spôsobom sa zapojili do novembrového diania.
Dôvody, pre ktoré po roku 1948 začali komunisti masívne podporovať banícku profesiu, boli podľa etnologičky Zuzany Denkovej, autorky knihy Ikony socializmu, pragmatické.
„Čiastočne to bolo viditeľné už hneď po vojne a neskôr s masívnou industrializáciou, keď sa pretláčala idea surovinovej sebestačnosti, a to najmä v ťažbe uhlia. Malo to, samozrejme, aj politický kontext, keďže v roku 1949 vzniklo politicko-ekonomické zoskupenie Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), zložené z krajín východného bloku, kde mal, samozrejme, rozhodujúce slovo Sovietsky zväz,“ hovorí o období, keď začal štát všemožne podporovať ťažbu a zamestnanosť v baniach.
Takmer okamžite prišiel režim aj s myšlienkou okázalého Dňa baníkov, prostredníctvom ktorého zdôrazňoval význam tohto povolania. Centrálnym miestom prvých celoštátnych osláv sa v septembri 1949 stala česká Kutná Hora. V tom čase predseda vlády ČSR Antonín Zápotocký tam pri otvorení výstavy 700 rokov československého baníctva vyzdvihoval najmä to uhoľné. Hovoril, že bez uhlia nemôže existovať československá výroba.
Práve z jeho slávnostného prejavu pochádza aj heslo, ktoré zľudovelo. „Musíme slávu baníckeho povolania a česť tohto odboru pozdvihnúť do takej výšky, aby každý zamestnanec baní mohol s pýchou a radosťou prehlásiť: Ja som baník, kto je viac?“ vyhlásil vtedy.
Práca v bani bola nebezpečná a namáhavá, nemala dobrú povesť, štátny aparát a oficiálna propaganda sa to preto snažili zmeniť a urobiť ju atraktívnou. „Robili to, samozrejme, najmä cez nadštandardné mzdy, keď štát začal zavádzať rôzne príplatky, odmeny a vernostné príspevky. Sociálny status baníkov pozdvihol od roku 1953 aj novými uniformami. Používal však aj rôzne benefity. Banské závody lákali baníkov na prísľub vyriešenia ich bytovej otázky. Banské mestá navyše patrili k tým najlepšie zásobovaným,“ hovorí etnologička napríklad o Handlovej a Prievidzi.
Za nebezpečnú prácu tovar navyše aj dovolenka pri mori
V povojnových rokoch, keď bol na trhu nedostatok niektorých potravín, napríklad masla, masti či hydiny, patrili k tým s prednostným zásobovaním. „Určité výrobky neprichádzali do bežných obchodov, ale len do bufetov a predajní, ktoré mali baníci priamo v závodoch.“
V neskorších obdobiach to bývalo najviditeľnejšie práve počas Dňa baníkov, ktorý sa spájal so septembrom. Do obchodov v banských mestách vtedy dodali výrobky, ktoré bežne na trhu neboli, napríklad maďarskú salámu, gruzínsky koňak, ale napríklad aj niektoré odevy.
V 50. a 60. rokoch sa banícka propaganda v periodikách komunistickej strany, tým hlavným bolo Rudé právo, vyskytovala kontinuálne počas celého roka a zhusťovala sa v septembri pri príležitosti celoštátneho sviatku baníkov.
Opakovali sa témy materiálneho dostatku, reklamy na tovar pripravený pre baníkov -motocykle, elektrospotrebiče, kreslá, koberce, brúsené sklo a podobne. „Časté boli slogany: Uhlie z rúk baníkov, výrobky z rúk robotníkov!; motocykle pre našich baníkov!; Do baníckych domácností to najlepšie!“ opisuje Denková.
Jozef Javurek začal v handlovských baniach pracovať ako vyučený elektrikár v 60. rokoch minulého storočia, keď sa do mesta priženil. Neskôr si banícku kvalifikáciu rozšíril štúdiom na Vysokej škole baníckej v Ostrave. Aj on hovorí, že ak chcel štát uhlie pre fabriky, musel sa logicky postarať o baníkov, a to platilo už od ich učňovských rokov.
Pre mnohých bola pri rozhodnutí sa pre banícku profesiu motiváciou práve vidina dobrej výplaty. Kým jeho manželka zarobila napríklad štyristo korún mesačne, on v bani hneď na začiatku aj štyritisíc.
K odmenám naviac baníci mohli prísť aj vďaka štátom podporovanej súťaži pre pracovné kolektívy, známej ako Brigáda socialistickej práce. Ideálom boli plnenie a prekračovanie plánu a rôzne rekordy. Denková v tejto súvislosti pripomenula fenomén úderníctva, a to najmä v 40. a 50. rokoch. V baníctve najmä hnutia stachanovcov podľa A. G. Stachanova, čo bol sovietsky baník, ktorý sa stal symbolom prekračovania výkonnostných noriem.
„Áno, rôzne rekordy sa robili na baniach. Boli za ne príplatky. Tí najlepší dostávali napríklad aj poukazy na auto, vtedy to boli najmä moskviče alebo naše škodovky,“ potvrdzuje inšpirácie zo ZSSR Jozef Javurek.
Pre baníkov boli určené aj rôzne rehabilitačné kúpeľné pobyty, no mohli cestovať aj na rekreáciu k moru – napríklad do Juhoslávie, Rumunska, na krymskú Jaltu a podobne.
Počas Dňa baníkov sa v Handlovej na pultoch vždy objavil aj nedostatkový tovar. „Napríklad mandarínky, ktorých často nebolo, ale aj rôzne luxusnejšie oblečenie,“ spomína bývalý baník.
Tí baníci, ktorí nemali problém s režimom a neskončili v baniach za trest, ako napríklad niektorí politickí väzni, keďže v Handlovej bol na prelome na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokoch aj trestanecký tábor, mali skutočne prístup k rôznym výhodám.
„Ja som baník, kto je viac, platilo do detailu. Preto v tom čase nebol problém zohnať pracovníkov do podzemia. Handlová mala banícke učilište, dom kultúry, športovú halu, toto mesto prekvitalo, v kultúrnom dome sa konávali rôzne estrády, jazdilo k nám národné divadlo,“ spomína na zlatú éru ťažby bývalý baník.
Chlapi z bane podľa jeho slov držali spolu, v podzemí sa museli spoliehať jeden na druhého. „Riziko tam bolo vždy, najmä v Bani Handlová, kde sa vyskytoval nebezpečný a výbušný metán,“ pripomína dlhoročný banský záchranár. Dobre si pamätá momenty, keď si baňa vybrala svoju daň na zdraví aj životoch mužov fárajúcich pod zem.
Dnes spolu s ostatnými členmi baníckeho spolku zachovávajú tradície – veselé i smutné. V baníckej uniforme a podľa baníckych zvyklostí napríklad vyprevádzajú bývalých baníkov na ich poslednej ceste.
Pozícia preferovaného povolania začala podľa etnologičky slabnúť krátko po roku 1989, keď sa začalo otvorene hovoriť o tom, že socialistický hospodársky systém nebol ekonomicky udržateľný. „Napríklad Rudné bane v Banskej Štiavnici sa začali zatvárať takmer okamžite. Boli v kríze už v prvej polovici 20. storočia, no počas socializmu došlo popri uhoľnom baníctve aj k ich oživeniu,“ hovorí Denková.
Keď sa počas výskumu pre knihu Ikony socializmu rozprávala s bývalými zamestnancami banskoštiavnického závodu Rudných baní, hovorili jej o tom, že aj oni sa zapojili do novembrových dní, no v 90. rokoch zostali sklamaní.
„Hovorili – áno, aj my sme boli štrngať kľúčmi na námestí za slobodu, aby sa mohlo voľne cestovať, študovať, hovoriť. Často tiež spomínali papalášizmus, ktorý si spájali s poslednými rokmi režimu, že už pomaly okresný tajomník komunistickej strany bol privilegovaným a nedotknuteľným, a to sa im nepáčilo. No u mnohých prišla neskôr dezilúzia, nečakali, že si vlastne štrngajú na vlastný koniec,“ hovorí.
Mnohí totiž prišli o prácu a čakalo ich náročné obdobie, keď ich rodiny prežívali len s ťažkosťami.
Hoci neudržateľnosť socialistického hospodárstva by sa skôr či neskôr prejavila aj bez Novembra 89, o čom svedčil aj vývoj v samotnom Sovietskom zväze a iných jeho satelitoch, baníci i ľudia z iných robotníckych profesií, ktorých prechod na divoký kapitalizmus 90. rokov zastihol nepripravených, si ho spájajú práve s Nežnou revolúciou. „Niektorí pamätníci mi skutočne hovorili, že dnes už by zrejme štrngať kľúčmi na námestie nešli.“
Aj baníci sa zapojili, mnohých nová doba sklamala
Na November 89 v Handlovej si spomína aj Jozef Javurek, no bolo to preňho najmä obdobie, po ktorom sa vymenili funkcionári vo vedení baní.
„Baníci vždy sfárali, aj keď sa niečo dialo v Československu, na Slovensku, nejaké protesty, chlapi si jednoducho vždy splnili úlohu a nastúpili na zmenu,“ hovorí o novembrových dňoch tak, ako ich vnímal on.
V monografii mesta Handlová sa v kapitole venovanej novembrovým udalostiam dočítame, že „výzva opozičných iniciatív uskutočniť 27. novembra generálny štrajk sa stretla aj v Handlovej s dostatočnou podporou. O pol tretej popoludní sa pred Mestským národným výborom zišiel dvojtisícový dav, ktorý sa rozrastal o baníkov, vracajúcich sa z rannej zmeny a dopĺňali ho zamestnanci ďalších podnikov a študenti.“
Z publikácie sa tiež dozvedáme, že rozruch medzi handlovských baníkov vniesla publikovaná správa ekonóma Valtra Komárka. „Ten sa, podobne ako v roku 1968 Ota Šik, kriticky vyjadroval k ekonomickým problémom, najmä k otázke štátom udržiavaných nerentabilných podnikov, ku ktorým patrili aj slovenské uhoľné bane.“
Ako pripomína historik Ústavu pamäti národa Peter Jašek, rozhodujúcu úlohu v prvých dňoch novembrových udalostí mali študenti, ku ktorým sa neskôr pridávali herci, umelci a až postupne ďalšie skupiny. „Pre veľkú časť spoločnosti, bez ohľadu priradenia konkrétnych účastníkov k nejakej profesii, bol mobilizujúcou práve brutálny zásah verejnej bezpečnosti proti študentom v Prahe 17. novembra,“ pripomína. Informácie sa šírili a výrazne prispeli k výbušnej atmosfére, ktorú dotvárala existencia železnej opony, potláčanie slobôd a čiastočne aj nedostatočná výkonnosť hospodárstva na sklonku socializmu. Na spoločnosť vplývala aj geopolitická situácia, keď postupne padali komunistické režimy v susedných štátoch.
Pre generálny štrajk, ktorý patril ku kľúčovým udalostiam Nežnej revolúcie, bolo podľa Jaška dôležité, aby sa doňho zapojili pracovné kolektívy v celej krajine a v čo najväčšom počte.
„Celopodnikový výbor VPN sa pripojil k výzve opozičných organizácií Občianske fórum a VPN 27. novembra štrajkovať. Hoci ráno toho dňa baníci nastúpili do práce, už okolo 8. hodiny na výrobný dispečing prichádzali žiadosti, aby sa mohlo predčasne vyfárať. Vedenie im predčasné vyfáranie umožnilo, no nie všetci to využili. Tí, ktorí vyfárali, sa najprv zhromaždili v známkovni a potom sa organizovane pripojili k davu na námestí,“ píše sa o účasti handlovských baníkov na tomto dianí v monografii mesta.
Novembrové udalosti znamenali koniec monopolu moci komunistickej strany v Českoslovenku aj na Slovensku a v roku 1990 sa uskutočnili slobodné voľby do Federálneho zhromaždenia a do SNR
Účasť na nich bola v Handlovej vysoká – takmer 96 percent oprávnených voličov, viac ako 12-tisíc ľudí. „Vo voľbách do Federálnej snemovne ľudu bola prvá VPN – 38,28 %, podobne aj do SNR – 29,36 %. Pomerne silnú pozíciu prezentovala aj KSS – 20,85 % pre FZ a 20,48 % pre SNR. Obnovená Slovenská národná strana (SNS) získala 16,3 % a 22,02 %. Podiel ostatných strán bol nevýrazný,“ dozvedáme sa z monografie venovanej histórii Handlovej.
Jozef Javurek pracoval v baniach zhruba štyridsať rokov, popri vyštudoval vysokú banícku školu a neskôr sa venoval predovšetkým práci banského záchranára. Do penzie odišiel na prelome tisícročí. „November 89 tu ľudia prijali, veľká časť preto, že musela. Veľa vecí si však predstavovali inak. Často sa hovorí, že za komunistov sa nemohlo cestovať, veriaci nemohli slobodne chodiť do kostola, ľudia nemohli podnikať. To všetko je pravda. Ale pre mnohých bola základom ich spokojného života robota, príjem, vďaka ktorému mohli zabezpečiť svoju rodinu, istota,“ hovorí.
Koniec ťažby
O zastavení podpory pre dotovanú ťažbu a o útlmovom programe rozhodla vláda Petra Pellegriniho (vtedy Smer) v roku 2018, hoci ešte dva roky predtým Robert Fico (Smer) garantoval pokračovať v podpore výroby elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme až do roku 2030. Výroba elektriny z domáceho uhlia stála Slovensko ročne približne sto miliónov eur a Slovákom sa premietala do cien elektriny.
Spaľovanie uhlia navyše so sebou prinášalo aj znečisťovanie ovzdušia.
Najstaršiu z troch hornonitrianskych baní – baňu Handlová – zatvorili v roku 2021, najmladšiu baňu Cígeľ v roku 2017. Ako posledná z nich skončila baňa Nováky vlani v decembri.
Definitívny koniec ťažby sa dotkol najmä samotných baníkov, niektorí mali nárok na kompenzačný príspevok, iní musia hľadať prácu inde, využiť môžu možnosti rekvalifikácie.
V baniach na hornej Nitre sa za viac ako storočie postupne vystriedalo približne 350-tisíc zamestnancov. „Útlm uhoľného baníctva výrazne zasiahol do zamestnanosti. Kým v roku 2018 zamestnávala skupina Hornonitrianske bane 3800 zamestnancov k 1. decembru 2023 to bolo 1 567 zamestnancov,“ zhrnula pre MY Hornonitrianske noviny vlani v decembri tlačová hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
„Pre rodinu je často náročné rozprávať sa o tom, čo by odchádzajúci potreboval a ako si svoj odchod predstavuje. Niekde medzi nimi stojí obrovský smútok a strach,“ hovorí herečka a influencerka.
Spravovat Souhlas s cookies
Abychom poskytli co nejlepší služby, používáme k ukládání a/nebo přístupu k informacím o zařízení, technologie jako jsou soubory cookies.
Funkční
Vždy aktivní
Technické uložení nebo přístup je nezbytně nutný pro legitimní účel umožnění použití konkrétní služby, kterou si odběratel nebo uživatel výslovně vyžádal, nebo pouze za účelem provedení přenosu sdělení prostřednictvím sítě elektronických komunikací.
Předvolby
Technické uložení nebo přístup je nezbytný pro legitimní účel ukládání preferencí, které nejsou požadovány odběratelem nebo uživatelem.
Statistiky
Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro statistické účely.Technické uložení nebo přístup, který se používá výhradně pro anonymní statistické účely. Bez předvolání, dobrovolného plnění ze strany vašeho Poskytovatele internetových služeb nebo dalších záznamů od třetí strany nelze informace, uložené nebo získané pouze pro tento účel, obvykle použít k vaší identifikaci.
Marketing
Technické uložení nebo přístup je nutný k vytvoření uživatelských profilů za účelem zasílání reklamy nebo sledování uživatele na webových stránkách nebo několika webových stránkách pro podobné marketingové účely.
