Boris Zala: Okolo atentátu sa účelovo živí hmla a mystický rozmer (rozhovor)

Premiér k tomu pristupuje veľmi pragmatickým spôsobom a neprišiel ani raz do žiadneho výrazného konfliktu s ukrajinskou stranou. Naopak, obaja premiéri, aj ukrajinský, aj slovenský zdôrazňujú, ako sa pragmatická a dobrá kooperácia rozvíja. To je jedna stránka veci.

Druhou stránkou veci je rétorika. To je ten známy problém, koho tým vlastne premiér Robert Fico oslovuje? Je celkom evidentné, že oslovuje svojich voličov, ktorých časť je orientovaná prorusky a v tom rusko-ukrajinskom konflikte stojí na strane agresora, teda na strane Ruska.

Vidíme to, ale neviedlo to ani v prípade premiéra k rozvinutiu žiadnych špecifických vzťahov Slovenskej republiky s Ruskom z hľadiska reálnej politiky. Doteraz to nenarušilo žiadnym spôsobom ani európsku politiku vo vzťahu k Rusku. Oveľa horší v tomto prípade je Orbán, ktorý blokuje aj rôzne rozhodnutia, napríklad finančnú pomoc, ktorá by mohla vyplynúť z ruských finančných prostriedkov, ktoré sú zmrazené.

O tom teraz rokuje summit.

Áno. Slovensko zatiaľ nezablokovalo nič, blokuje to iba Orbán a Európska únia rozmýšľa o tom, ako Orbána vlastne obísť a nebude to veľký problém. Vidím tu, že je obrovský rozdiel medzi tým, čo Robert Fico reálne robí a akým spôsobom oslovuje, čiže klame svojho voliča.

Otázka ale je, nakoľko to bude tomu zradikalizovanému voličovi stačiť, lebo počúvame kritiku či už od Štefana Harabina alebo Republiky. To nie sú jeho spojenci ani jeho voliči, to sú jeho tvrdí kritici. Nevyzerá to tak, že sa premiér podkladá voličovi, ale tomu to aj tak nestačí?

Áno, sú ale dve stránky veci. Jedna vec je teda otázka taktiky vo vzťahu k voličovi, ale druhá otázka je, o ktorej si treba povedať jasne, že táto taktika má aj morálny rozmer a podľa môjho názoru je neakceptovateľný.

Je úplne evidentné, že hra na dve strany je väčšou podporou vojny ako toho mierového procesu, pretože podporuje na jednej strane Ukrajinu a podporuje na druhej strane aj agresora, čiže Rusko. Čiže opačne si to protirečí s rétorikou o tom, že podstatnejší je mier, pretože podporuje vojnu z jednej aj z druhej strany.

5fotiek v galérii Robert Fico a Denys Šmyhaľ Zdroj: reuters

Tento rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:

Pred parlamentnými voľbami to bol Robert Fico, ktorý prichádzal z opozície a tak mohol osloviť aj voličov Republiky. Dnes je už ten, ktorý má v rukách moc a to je konsolidácia, to je posielanie delostreleckých granátov na Ukrajinu a ďalšie aspekty. Myslíte si, že to bude mať nejaký efekt na voličov, keď ich bude Robert Fico kŕmiť rečami, ktoré nezodpovedajú jeho skutkom?

Myslím, že sa pohybuje na veľmi tenkom ľade a som zvedavý, či sa na tom ľade udrží, alebo v istú chvíľu praskne. Vôbec by som sa netešil, keby praskol v prospech Harabina alebo Republiky.

Spôsob, akým svojou rétorikou, slovami a vyjadreniami komentuje a hecuje tento problém, nahráva Harabinovi a nahráva Republike v oboch smeroch. Po prvé posilňuje a kŕmi inklináciu alebo odobrovanie ruskej agresie na jednej strane a na druhej strane ukazuje svoju dvojtvárnosť. Tým dáva Harabinovi, aj Uhríkovi, aj Republike do rúk zbraň, že aha, pozrite sa, aký je falošný. Že on to nehrá, on to nehrá úprimne. Čiže podľa mňa je to hra na veľmi tenkom ľade a môže sa kedykoľvek ten ľad preboriť.

Pamätáme si, že Robert Fico budoval ešte s Bélom Bugárom hrádzu proti extrémizmu a hlásil sa k odkazu SNP. Ale ľahko sa môže stať, že bude musieť uzavrieť vládnu koalíciu, ak by boli ďalšie voľby, aj s Republikou, alebo možno so Štefanom Harabinom. Myslíte si, že tam už stratil to tabu, že to pre neho už nie je Republika červenou čiarou?

Áno, myslím si, že stratil to tabu. Dokonca si myslím, že keby sa bola Republika dostala do parlamentu, on sám o sebe by nemal problém sa usilovať aj o koalíciu s Republikou. Tam bol jediný problém, že kto bude silnejším partnerom, či Hlas, ktorý odmietal koalíciu s Republikou, alebo to bude Republika a Hlas do tej koalície nepôjde. Ale to je vec čísel, to nevieme predvídať.

Z čisto ideového hľadiska, Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Dokonca aj jeho rétorika v iných oblastiach, ako je táto dvojtvárnosť ohľadom rusko-ukrajinského konfliktu, je v podstate rovnaká.

Navyše, povedzme si úprimne, v rámci SNS najintenzívnejšie podporuje práve radikálov, či je to Huliak, Šimkovičová alebo Machala. Úplne jednoznačne podporuje práve krajne pravicovú rétoriku a prúd, ktorý sa cez SNS presadzuje, lebo ako vraví Huliak, oni sú národná koalícia, nie sú SNS.

Stal sa Robert Fico teda čistým oportunistom?

Nie, dokonca si myslím, že sa veľmi autenticky posunul ku krajnej pravici. Myslím si, že to urobil vedome. On to tak nemusí označovať, ale veľmi dobre vie, že celá jeho rétorika, témy, ktoré si volí, spôsob, ako si volí tie témy, ak si zrátate jeho prvý prejav po atentáte, potom vystúpenie na Devíne a v tom pokračuje aj ďalej. Sám si sformuloval túto ideológiu návratu k národnému tradicionalizmu, ktorý si doslova interpretuje v neoľudáckej podobe.

Chcete povedať, že to nie je koncept, ako si udržať moc, ale že už tomu sám uveril?

Nie, on si myslí, že toto je spôsob, ako si udržať moc. Či tomu uveril alebo neuveril, neviem, ale je presvedčený a má to svoju veľmi jednoduchú logiku. Vie, že je nedôveryhodný pre všetky vrstvy, ktoré sa pohybujú niekde v strede a okolo nejakých liberálnych hnutí.

Vie, že je tam nedôveryhodný a ostal dôveryhodný v národno-konzervatívnom tábore. Tam chce všetkými svojimi vyjadreniami ukázať, že on je jeho reprezentant. Čiže chce roztiahnuť dáždnik nad všetkými, lebo tam je ešte ako-tak dôveryhodný.

Smer je dnes jednoznačne krajne pravicová strana. Presne na spôsob, povedzme, ako je v Taliansku strana Meloniovej, alebo Le Penová vo Francúzsku či AfD v Nemecku. Je to úplne to isté. Rétorika je úplne rovnaká a to Robert Fico veľmi dobre vie.

5fotiek v galérii Líder hnutia Republika Milan Uhrík Zdroj: TASR – Jakub Kotian

Neotvára to priestor pre Hlas, ktorý by mohol vyplniť modernú sociálnu demokraciu? Ale tam skôr vidíme, že Hlas akoby stratil hlas. SNS mu v podstate odstránila ministerku bez akéhokoľvek odporu. Teraz sa tie útoky presunuli na ministra školstva, ale aj na samotného predsedu, ministra vnútra, a Hlas stále mlčí. Ako to čítate?

Nazvali ste to absolútne presne a výstižne, že Hlas je nemý. Ja som na to upozorňoval už v deň, keď sa podpisovala koaličná zmluva. Ak si spomeniete, pri podpise koaličnej zmluvy vystúpil Andrej Danko a povedal, že sa teší, že sa uzavrela národná sociálna a kresťanská koalícia, čo je heslo klasicky krajne pravicové, ľudácke, hlinkovské heslo a z Hlasu sa nikto neozval, že táto koalícia má aj nejaký sociálno-demokratický rozmer.

Treba povedať, že Hlas takto onemel na veľmi dlhé obdobie. Dokonca bol ticho, nikdy sa neozval voči útokom, ktoré systematicky proti Hlasu viedol Danko, a viedol ich otvorene a systematicky od útokov na Petra Pellegriniho.

Nikdy sa z Hlasu nikto neozval. Útok na miesto, ktoré im patrí z koaličnej zmluvy, predseda parlamentu, si Danko začal robiť radikálny nárok, tvrdiac, že on Hlasu výrazne vo voľbách pomohol, čo je úplný nezmysel, pretože podpora nielen SNS, ale aj Smeru bola skutočne veľmi vlažná. V prvom kole vôbec nepodporovali a v druhom kole bolo jedno vyhlásenie o podpore, aj to hovorím, veľmi vlažné z oboch strán.

Toto všetko bolo absolútne ticho a Hlas podľa môjho názoru si to vysvetlil úplne chybne, že akoby strany v rámci vládnej koalície stratili identitu. Hlas identitu stratil. On sa neozval a nevyformoval sa, čo je jeho prínos? Prvý, kto sa ozval, bol Erik Tomáš, ktorý teda povedal, že si nenechá brať sociálne opatrenia.

Potom pre malú časť poslancov už nebola akceptovateľná takzvaná Šimečkiáda, ktorú predvádzali v parlamente. Pretože kto trošičku rozmýšľa, nemusí byť obhajca Michala Šimečku, ale vie, že to bola maškaráda, ktorá nebola založená na realite a na žiadnej pravde. To musel postrehnúť každý, kto má len trochu zdravého rozumu.

No a traja poslanci z Hlasu sa vzbúrili. Potom, keď Danko nevyberaným spôsobom začal útočiť na Druckera a na obsah toho, čo ministerstvo školstva robí, tak sa teraz začal ozývať aj Drucker. Nazval by som to, že Hlas sa začína prebúdzať. Uvidíme, či sa prebudí.

Nerozumiem tomu lebo mocenské inštinkty sú také, že bránim si vlastných ministrov, bránim legitimitu ich agendy a najmä od strany, ktorá je dramaticky menšia a má vlastné problémy. Dá sa to čítať tak, že to Matúš Šutaj Eštok kormidluje k Robertovi Ficovi a k nejakej fúzii a je mu jedno, čo bude s Hlasom?

Sú dve možné alternatívy. Tá prvá alternatíva je tá, ktorú vy naznačujete, že v rámci Hlasu je určitý vnútorný zápas, kde určitá časť ľudí inklinuje bezprostredne k Smeru a druhá časť, ktorá sa od Smeru chce dištancovať, hlavne kvôli tomu, že Smer prešiel do krajne pravicovej polohy, čo veľkej časti ľudí z Hlasu nemusí vyhovovať.

Bol som na dvoch zjazdoch Hlasu a bola tam stredná a mladšia generácia, ktorá skutočne chcela formovať nádejnú proeurópsku sociálnu demokraciu a v opozícii k Robertovi Ficovi. Zdá sa, že tento prúd tam prehral, ale ukazuje sa, že dnes začína spor.

Podľa vás to môže dospieť až k nejakému rozpadu Hlasu, čo môže potom ovplyvniť aj pomery v rámci poslaneckých klubov a stabilitu koalície?

Takto ďaleko ešte neviem ísť, ale ešte sa vrátim k druhej alternatíve, lebo je tam aj druhá alternatíva – alternatíva politickej naivity. Pretože ak si všimnete, všetky vystúpenia reprezentantov Hlasu počas toho jedného roka vládnej koalície vlastne stále obhajovali koalíciu ako celok. Vystupovali za koalíciu ako celok. To žiadna politická strana v koaličných vládach, keď si zoberiete napríklad Európu, nerobí. Každá strana sa usiluje ukázať, že ja som v koalícii najlepší.

Toto akoby Hlas stratil a neviem, či to pripísať tomu, že skutočne vyhral prúd, ktorý je proficovský, alebo je to len politická neskúsenosť a teraz sa začínajú prebudzať. To skutočne neviem povedať.

5fotiek v galérii Rokovanie Národnej rady SR 15. 5. 2024 Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Od atentátu uplynul už takmer polrok no verejnosť o tom nevie vôbec nič. Mali sme uniknuté video a potom sa zľahla zem. Teraz sa šermuje s tým, kto mal vypracovať správu tajnej služby, či si to objednal alebo neobjednal sám premiér. Čo si máme myslieť, keď sa tak vážna vec, ako je atentát na predsedu vlády, po piatich mesiacoch ukazuje ako čierna skrinka, o ktorej nič nevieme?

Interpretoval by som to dosť tvrdo v tom zmysle, že možno je to zámer. Pretože z môjho uhlu pohľadu je celkom evidentné, že išlo o osobnostne narušeného atentátnika, ktorý spáchal tento čin podľa môjho názoru bez nejakých veľkých kontaktov alebo nejakých súvislostí s nejakými skupinami.

Čo by samozrejme veľmi rýchlo, keby sa to takto uzavrelo, stratilo by to svoj politický potenciál, svoj ideový potenciál. Takže mne sa zdá, že je istým skupinám výhodnejšie, keď to ostáva v hmle, lebo to môže permanentne provokovať fantáziu o tom, čo všetko za tým môže byť.

Robert Fico, ako predseda Smeru, aj ako poškodený v rámci toho atentátu veľmi výrazne prispieva k tomu, že o tom šíri hmlisté správy, budeme ešte prekvapení, čo všetko vyjde najavo, aké to má konexie.

Účelové živenie?

Myslím, že sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý necháva voľne ľuďom fantáziu, aby si to spájali s čím chcú. Permanentným poukazovaním na to, že atentátnik bol spojený s opozíciou, je to posolstvo úplne jasné.

My máme ale ako Slovensko veľmi neblahú skúsenosť s tajnou službou za Ivana Lexu, keď sa diali také veci ako bol únos prezidentovho syna. A preto je logické, že ľudia sa môžu relevantne obávať, či moc opäť nesiahne k tomu, že zmanipuluje tajnú službu, ktorá zmanipuluje nejakú správu. Podľa vás sú to reálne obavy?

Toto riziko tu je, vzhľadom na postup, ktorý sa zvolil. Ale ja by som rád upozornil na jednu vec – nejaká správa zo spravodajskej služby má len informačnú relevanciu, nezasahuje priamo do trestnoprávneho konania, ale píše príbeh, ktorý sa môže veľmi šikovne využiť na verejnosť.

Čiže z hľadiska vyšetrovania a trestnoprávneho konania voči páchateľovi správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu. Ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní má veľký význam a myslím si, že s tým sa hrá.

Takže podľa vás po piatich mesiacoch od atentátu sa ukazuje, že tak ako ho evidentne nespracoval poškodený, v tomto prípade predseda vlády, tak sa z toho stane relevantná téma, ktorá tu bude oscilovať až do volieb?

Myslím si, že áno, pokiaľ nepríde k jednej drobnosti, na ktorú by som rád upozornil. Ukazuje sa, že atentát sa nestal vhodnou politickou zbraňou na to, aby rástli preferencie ktorejkoľvek politickej strany. Povedzme si to teda tak, hovoríme o Smere, preferencie Smeru po atentáte nejakým výrazným spôsobom nenarástli, stagnujú. Sú úplne na rovnakej polohe.

Ukazuje sa, že tento moment na voličskú základňu a na Slovákov nehrá výraznú rolu. Inými slovami, pre tých, pre ktorých sa atentát stal nejakým výrazom povedzme politického použitia, je obmedzená na tých v priemere 20-23%, ukazuje sa, že to nerastie.

Nehýbe sa to vôbec, čiže ukazuje sa, že ten atentát sa z hľadiska voličských pohybov nestal zbraňou, ktorá by hýbala voličmi.

5fotiek v galérii Atentát na Roberta Fica. Zdroj: Reuters/Radovan Stoklasa

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.